Pocit slobody je v hlave II.

Mala som dnes veľmi zaujímavú diskusiu, ktorej prvotnou témou bol predchádzajúci blog a negatívny postoj, ktorý si niekedy volíme. V určitom  momente som si uvedomila, že prirodzenou voľbou každého z nás je cítiť sa príjemne – prečo potom ale tak často robíme závery a držíme si postoje, ktoré sú negatívne?

A vtedy mi to došlo – myslím, že veľa ľudí sa vôbec nezamýšľa nad tým, že v akždej situácii majú možnosť voľby, resp. aké sú ich možnosti v závislosti od konkrétnej situácie, v ktorej sa nachádzajú. Pretože vždy si môžeme vybrať, ako zareagujeme, aký postoj si zvolíme, akú komunikáciu urobíme… aj ako sa nakoniec cítime…

A ako na to… mne funguje zreflektovať si, čo sa vlastne deje, keď si uvedomím, že mi nie je dobre. Vtedy sa vrátim k situácii, udalosti, ktorá to spustila a cez uvedomenie si, čo konkrétne bolo príčinou mojej negatívnej reakcie / emócie si môžem „vyargumentovať a prestaviť“, ako sa aktuálne chcem cítiť. A táto zmena spôsobí aj zmenu vnímania samotnej situácie, ktorá priniesla moju nespokojnosť – buď si uvedomím, že o nič dôležité nešlo, alebo že druhý zainteresovaný človek jednoducho robil to, čo považoval za najlepšie, prípadne že ja som reagovala cez vlastné očakávania, ktoré ale nemusia byť reálne… alebo prídem na iné vysvetlenie, ktoré mi pomôže vnímať celú situáciu pozitívne, alebo minimálne neškodne 🙂

A vďaka práci na „otáčaní“ negatívnych pocitov som si zvykla pozorovať svoju aktuálnu náladu a dokážem ju priebežne prepínať na pozitívnu a usmiatu len cez uvedomenie si, že ak to pre seba urobím, budem sa mať lepšie ja aj moje okolie. A za to mi to stojí.