Mám veľmi rada pocit, keď sa venujem veciam, ktoré ma napĺňajú. A zdá sa mi, že čím som staršia, tým viac ma vnútorne teší vytvárať a investovať energiu do niečoho, čomu verím a pri čom zabúdam na plynutie času… keď som pohltená tým, čo sa deje, interakciami a tvorením, priebežnými výsledkami a diskusiami… Takýto čas si užívam počas jeho plynutia, a aj následne pri spomienke naň mi prináša úsmev a dobrý pocit.
No čím viac vedome vyhľadávam takéto situácie a možnosti, tým viac sa mi zdá, že hoci by to malo byť prirodzeným správaním väčšiny ľudí, pod tlakom aktuálnych okolností a situácií na to zabúdame. A potom sa nechávame ťahať stresom a všetkými tými vecami, ktoré by sme mali… a nezostáva nám čas ani energia venovať sa tomu, v čom je nám dobre a kde nás to teší.
Tak som začala premýšľať, čo by mohlo byť riešením, ako sa k tomu postaviť, aby sme si robili viac radosti a vytvárali si priestor na témy, činnosti a ľudí, ktorí nás bavia.
A ako už párkrát doteraz, dostávam sa k záveru, že cestou je vedomé nastavenie.
Ak si dokážem úprimne povedať, že som pre seba najdôležitejším človekom a až keď mi je dobre, môžem dávať pozitívny čas ľuďom okolo seba, prirodzene sa dostanem k tomu, kedy to funguje. Kedy a ako sama sebe venujem čas, ktorý posilňuje môj dobrý pocit a prináša mi energiu a úsmev. Potom je ľahké zamerať sa na veci, ktoré mi prinášajú pozitívne pocity. A väčšinou sú to zároveň veci, ktoré nejakým spôsobom prinášajú hodnotu aj ľuďom okolo. Vtedy to celé začne dávať širší zmysel. A uvedomenie, že som súčasťou zmysluplného diania a vytvárania prináša bonus navyše v podobe hlbšieho vnútorného uspokojenia. Aspoň mne to takto už pár mesiacov funguje a teším sa z toho.:)