Ak máte pocit, že ste v priestore, kde robíte správne veci, no aj tak to nefunguje, nie ste sami.
Nedeje sa to preto, že niečo robíte zle – pravidlá, ktoré doteraz fungovali prestávajú platiť.
Svet a jeho súčasti sa menia príliš rýchlo.
Menia sa systémy, v ktorých žijeme. Mení sa práca, vzťahy, technológie, spôsob komunikácie aj naše vnútorné potreby. Ak sa snažíme nebyť v neistote, môžeme zostať vyčerpaní v neustálom hľadaní pevného bodu a odpovedí vonku.
Keď nemôžeme meniť prostredie, zostáva nám jediná oblasť, kde máme vždy moc – my sami.
Druhou oblasťou, ktorú môžeme meniť, sú vonkajšie systémy, v ktorých máme vplyv. No aj tu potrebujeme začať od seba, inak riskujeme, že vytvoríme niečo, čo nás bude nakoniec obmedzovať. A neustále zmeny systém vyčerpávajú.
Aby sme mohli bezpečne a udržateľne meniť sami seba, potrebujeme si rozumieť.
Inak sa meníme v reakcii na vonkajšie potreby a očakávania, no naše vnútorné prežívanie s tým nemusí byť v súlade. A s veľkou pravdepodobnosťou ani nebude.
Čo zvyčajne nefunguje
- Povedať si, že sa stačí viac snažiť – vstanete skôr, urobíte si plán, vytvoríte pripomienky… a o tri týždne ste presne tam, kde ste boli na začiatku.
- Hľadať odpoveď iba zvonka. Inšpirácia môže byť užitočná. Problém vzniká, keď čakáme, že niekto iný nám povie, čo máme robiť my.
- Zostať v bezmocnosti. Sťažovať sa, vyčítať, kritizovať, čakať na záchranu alebo dúfať, že sa niečo zmení bez našej účasti. Toto často robíme v reakcii na preťaženie. No ak v tom zostávame dlho, vzďaľujeme sa od kontaktu s vlastnou mocou. A ničíme naše blízke vzťahy.
Čo môže pomôcť
- Hlboká vnútorná práca. Nie ako ďalší seba-rozvojový projekt. Ako priestor, kde sa učíme rozumieť svojim reakciám, emóciám, obavám, potrebám a vnútorným konfliktom.
- Budovanie zdravých vzťahov. Neistotu zvládame ľahšie, keď na ňu nie sme sami. Potrebujeme vzťahy, v ktorých je dosť bezpečia, pravdivosti a rešpektu. A niekedy potrebujeme aj uzavrieť alebo preusporiadať vzťahy, ktoré našu neistotu dlhodobo zvyšujú.
- Nastavenie hraníc. Nie každá neistota patrí nám. Niekedy ju do nášho života prinášajú ľudia, prostredia alebo systémy, ktoré sú nejasné, nekonzistentné alebo prekračujúce. Hranice nám pomáhajú rozlíšiť, čo je naše a čo už nie.
- Budovanie koreňov. Jednu časť našich koreňov tvoria naše hodnoty, blízke vzťahy, spiritualita, čas spojenia so sebou cez meditáciu, rozjímanie, journaling, alebo aj terapiu. Druhú časť tvorí naša pôvodná rodina a hlboké prijatie toho, že sme jej súčasťou
- Malé postupné kroky. V neistote často túžime po veľkom riešení. No práve pomalosť, jednoduchosť a postupnosť nás často dostanú ďalej než šprint, tlak a preskakovanie krokov.
Neistota nemusí byť hrozbou.
Môže byť pozvaním. Aby sme sa učili byť v hlbšom kontakte so sebou.
Lebo čím viac rozumieme sebe, tým menej potrebujeme hľadať istotu vo vonkajšom svete.
A tým viac si svoj pocit istoty postupne vytvárame vnútri.
Ak vás niečo z toho zasiahlo, nezostaňte v tom sami.
Sú obdobia, keď sa vieme posunúť vlastnou reflexiou.
A sú obdobia, keď potrebujeme iného človeka, aby nás podržal, rozšíril nám pohľad alebo pomohol prejsť cez miesto, kde sme zostali stáť.
Hovorte o tom, čo sa vo vás deje, s niekým blízkym.