Orientuj sa na riešenia

Mala som teraz pár možností diskutovať s novými ľuďmi. Témy boli rôznorodé, pracovné aj súkromné až osobné. A uvedomila som si akoby väčšinový prístup, ktorý ma najprv prekvapil. No potom som si uvedomila, že mi rezonoval práve preto, že to nie je tak dávno, keď som reagovala presne rovnako. A že práve zmena, ktorou som prešla, je podľa všetkého dôvodom, pre ktorý to teraz vnímam tak intenzívne.

Jednou časťou spomínaného prístupu je posudzovanie iných ľudí. Ide o úplne prirodzené dianie – stretnem nového človeka a či chcem alebo nechcem, nejaký dojem si o ňom vytvorím. Prekvapením pre mňa bolo zistenie, že ak môžu ľudia anonymne dať iným ľuďom „nálepku, prívlastok“ podľa prvého domu, idú po hodnotiacich a vo väčšine prípadov negatívnych vyjadreniach… A tak som premýšľala, načo je to dobré… prečo by som sama sebe dobrovoľne vnášala do myšlienok negatívne posudky a ešte o iných ľuďoch? Nie je (pre mňa) lepšie zamerať sa na príjemné veci? A nie je aj pre môj vzťah s daným človekom lepšie, ak budem vychádzať z toho, čo sa mi na ňom páči?

Druhou oblasťou, pri ktorej som sa pozastavila, je fixácia na minulosť a problém, rozoberanie zo všatkých strán, prečo sú veci zlé, ako nešťastne sa ľudia cítia, čo ich tam dostalo a čo všetko im bráni, blokuje ich… A znovu mi to prišlo ako nezmyslené, veď kam ma posunie, ak sa budem pozerať na minulosť, ktorú už aj tak nezmením? A načo je mi dobré fixovať svoju pozornosť na niečo, čo ma brzdí? A nestrácam premýšľaním o probléme iba čas, ktorý môžem využiť na posun vpred, ak sa radšej zameriam na riešenia?

Pre mňa osobne je v poslednom čase pomerne zásadnou zmenou, ako sa pozerám na veci okolo seba… A nie som dokonalá a ani sa mi to nedarí vo všetkých situáciách. Ale cítim sa oveľa spokojnejšie, odkedy sa zameriavam na príjemné stránky toho, čo ma stretáva a premýšľam o tom, čo môžem robiť a prečo to urobiť chcem.