Niekedy o sebe rozprávame staré príbehy, aj keď už nám neslúžia a my vieme, že potrebujeme vykročiť z vlastného tieňa.
Nekedy rozprávame staré príbehy, aj keď sme sa už začali meniť a nie sme rovnakými ľuďmi, ktorí tie príbehy zažívali a ktorých tie situácie formovali.
Ak sme si ešte neuvedomili, čo všetko sa v nás / pre nás zmenilo, sťahujú nás staré príbehy do starých koľají a zvykov, uberajú nám zo záujmu u ľudí, ktorí sú pre nás teraz atraktívni (na inovatívnu spoluprácu, pre inšpiratívne diskusie, do energizujúceho vzťahu…), brzdia náš ďalší posun dopredu na ceste k našej lepšej verzii.
Pozrieť sa na svoj pôvodný príbeh a preskúmať, v čom už to máme inak, nám dáva silu a odhodlanie nájsť ďalšie cesty pre seba a svoj život a nájsť si aj motiváciu, aby sme pokračovali v tom, čo je pre nás teraz zmysluplné a bude nás tešiť.
Od momentu, kedy týmito uvedomeniami prejdeme, môžeme začať hovoriť nový príbeh, lebo vieme, v čom je jeho sila. A aj naša. A aké je naše (nové) PREČO.
Keď tento príbeh začneme hovoriť, stávame sa jeho prirodzenou súčasťou a začíname prežívať novú kvalitu, väčšinou v rôznych oblastiach.
V koučingu je dvojica otázok „Aký príbeh o sebe hovoríš? A aký chceš začať hovoriť?“ dobrým odrazom pre klientove uvedomenia.
Ak ich použijeme v správnom kontexte a v správnom momente rozhovoru, môžu byť veľmi silné a umožniť klientovi nájsť si zdroj vnútornej sily, ktorú vie ďalej využívať, nielen v našom koučovaní.
Práve sila tých otázok je zároveň ich slabým miestom. Ich potenciál – vziať klienta do jeho hlbokých uvedomení, preverí pripravenosť kouča byť naozaj partnerom pre klienta hľadajúceho zásadné odpovede pre svoj život a vlastnú transformáciu. Umožniť mu byť slabý, aby si našiel odpovede, ktoré potrebuje, aby potom mohol byť silný, odhodlaný a schopný. Aby začal robiť na veciah, ktoré sa mu predtým zdali neuveriteľné.
Kým tieto otázky začnete používať, určite ich položte naprv sami sebe a pozorne si navnímajte, čo s vami robia.