Pripravenosť meniť sa

Niekedy vieme, že nám už nevyhovuje situácia, v ktorej sa nachádzame a zároveň vieme, že sa nám nechce čokoľvek meniť. Dobre to popisuje výrok Tonyho Robbinsa (v rôznych obmenách ho používa mnoho ďalších, tak je možné, že pôvodne patrí inému autorovi):

„Zmena sa deje, keď je diskomfort z aktuálneho stavu väčší ako diskomfort zo zmeny“.

Keď zostaneme dlho v situácii, kde vieme, že si rastúci diskomfort spôsobujeme sami svojou neochotou začať pracovať na zmene, môžeme vyhorieť. Podobne, ako môžeme vyhorieť v práci, na ktorej nám záležalo, ale boli sme na dôležité veci dlho sami, môže sa nám to stať vo vzťahoch, alebo aj v živote.

V leadershipe sa takýmto situáciám snažíme predchádzať prácou s motiváciou. Tá nám umožňuje dávať ľuďom a tímom priestor, aby boli angažovaní, pracovali na sebe a dosahovali ciele – to všetko prepojené cez ich vnútorný zmysel a zažívanie pocitu uspokojenia z napredovania, úspechu, dosahovania niečoho, čo sami chcú. Preto sa nedá motivovať zvonku, ale môžeme iným len umožniť, aby si uvedomili svoje motivátory. A ak s nimi ako lídri dobre budujeme dôveru, sú ochotní nám o nich povedať a aj ísť do vlastnej zmeny a rizika, že to bude náročné.

Kto pozná prinípy motivácie pre svoju prácu s inými, vie ich využiť aj pre seba. Manažéri sa dokonca učia, že najprv musia poznať vlastnú motiváciu, aby ju mohli rozvíjať u iných. No aj tak nastávajú situácie, v ktorých zažívame pocit „chcem, ale nechce sa mi“.

A tak potrebujeme počkať na silnejší popud, zabaviť sa niečím iným, alebo zapnúť odhodlanie a disciplínu. No pri najozaj zásadných zmenách to posledné nefunguje…

V koučingu k nám prichádzajú klienti s jedoduchými „technickými“ témami, aj s veľmi zásadnými, niekedy život meniacimi témami a, samozrejme, aj s množstvom tém medzi týmito pólmi.

Ako profesionálni kouči vždy pracujeme aj s uvedomeniami klienta, ich významom a jeho ochotou prevziať zodpovednoť a robiť po stretnutí s koučom na tom, čo si pomenoval ako riešenie… Začať s reálnymi krokmi k vlastnej zmene aj cez bolesť a diskomfort, aby za nimi dosiahol na svoj nový stav, niekedy lepšie Ja, niekedy väčšiu pohodu a pokoj v duši, niekedy vysnívanú prácu, alebo lepší vzťah…

Pri tých zásadných témach tu niekedy narážame na potrebu klienta podporiť ho viac v nachádzaní odhodlania a sily ísť aj cez „nechce sa mi“. Niekedy sme na mali priestor podporiť ho na začiatku rozhovoru pri overení dôležitosti, významu, prínosov témy a toho, ako si klient predstavuje posun, s čím chce odchádzať.

A niekedy sa v poslednej tretine rozhovoru objaví neochota začať na posune pracovať, prevziať na seba záväzok za svoje rozhodnutie a kroky, a táto neochota prekvapí aj samotného klienta.

Niekedy je za tým pohodlnosť a neochota ísť do diskomfortu – toto by nemalo nastať, ak sme s ním od začiatku skúmali hodnotu jeho želaného stavu a súvislosti, prínosy, predstavu vývoja v čase, dopady na neho samotného, jeho zvyky, prácu, alebo aj život.

• Niekedy si klient práve uvedomil, že svojím plánom ovplyvní aj niečo väčšie a necíti sa na to pripravený.
• Niekedy je to o zistení, že môže niekomu inému ublížiť, a teraz má vnútorný rozpor.
• Niekedy sa zľakne toho, že nedokáže dovidieť na všetky možné dôsledky a vidí len padajúce domino.
• Alebo klient nechce byť tou verziou seba, ktorá sa mu práve zjavila v predstave (a môže mať na to akýkoľvek dôvod).

Alebo môžu nastať aj iné zvraty, o ktorých nám klient môže, ale rovnako aj nemusí povedať. No zmení sa jeho energia. Z predvedčenia, radosti, odhodlania, alebo až nadšenia, je zrazu váhavý, začne hovoriť „možno, asi, skúsim, uvidím“, stiahne sa do seba…

Aké otázky môžu pomôcť (niekedy, aj keď si ich položíme sami):

• S týmto, na čo si práve prišiel, ako vyzerajú prínosy a aká je ich cena? Koľko z toho si pripravený platiť? Čo za túto cenu získaš? Kam ťa to posunie?
• Aký príbeh chceš o sebe TERAZ začať rozprávať?
• Ako veľmi to teraz chceš? Čo z toho je pre teba naozaj dôležité?
• Na čo o sebe si si práve nahliadol? Kam ťa to posúva? Čo s tým urobíš?
• Ak nie teraz, kedy bude správny čas? Čo potom urobíš?
• Ak to takto vyzerá krátkodobo, aké to bude o rok?
• Ak sa do toho predsa len pustíš, kedy tozačne byť dobré? Aký potom bude tvoj život?
• Aký potom budeš človek?