Keď sa zamyslíte nad tým, ktorí z vašich šéfov boli najlepší, podľa čoho sa budete rozhodovať?
Budú tam aspekty ako
- pri kom som sa najviac naučil/a?
- pri kom sa mi pracovalo najviac v pohode?
- s kým som sa najviac posunul/a?
- kto mi dával najlepšie príležitosti?
Alebo skôr
- s kým bola najväčšia zábava a najlepšie párty?
- pri kom som sa najmenej nadrel/a?
- kde sme dosahovali výsledky bez veľkého snaženia?
- kedy sme mali najlepšie teambuildingy?
Každý máme na šéfov iné očakávania a z toho vyplýva aj fakt, že sa nedá byť ideálnym šéfom pre všetkých. Čo je však podstatné, je, aby naši ľudia vedeli, čo od nás môžu očakávať a naopak, mať vyjasnené, aké sú naše očakávania od nich. Aby vedeli, kam smerujeme a prečo, aké sú priority a aká je ich rola. V manažérskom jazyku je to o vízii, stratégii a cieľoch. A tiež o výbere ľudí, ktorí ladia s našou predstavou fungovania a aj navzájom, lebo len tak si dokážeme dôverovať.
A každý šéf ako taký by mal mať za seba vyjasnené, akú rolu chce vo svojom tíme zastávať – či chce byť mozgom, podporou, alebo neviditeľným, ktorý sa na svojich ľudí v plnej miere spolieha, aby sa mohol venovať strategickým témam. Tých možností je, samozrejme, viac, no tieto základné definujú podľa mňa rámec.
A keď je toto jasné, ďalšou témou je, ako to celé svojmu tímu priebežne ukazovať, nielen o tom hovoriť. Takže, asi najdôležitejšie je, aby sme ako šéfovia boli transparentní, konzistentní a autentickí. Táto kombinácia prináša našim ľuďom pocit istoty a dôvery, a to je dôležité na to, aby dokázali samostatne pracovať a tvoriť. A tež, aby za nami prišli, keď niečo nejde dobrým smerom s tým, že to chcú vyriešiť, nie zbaviť sa zodpovednosti.
Vlastne stačí, ak ako šéfovia sami vieme, čo chceme a vieme to pomenovať aj na tom pracovať 🙂