Radostné žitie alebo Angažovanosť vo vlastnom živote

Dostala som nedávno pri diskusii o angažovanosti otázku, akí zamestnanci sú vlastne tí angažovaní. Tak som vysvetľovala, že potenciál byť angažovaní máme všetci. Rozdiel je, že na to, aby sme angažovaní začali byť, potrebuje každý z nás iné veci. A že to, či zamestnanec bude chcieť aktívne prispievať k rozvíjaniu firmy zvnútra, majú v rukách všetci tí, ktorí s ním od začiatku výberového procesu hovoria, nastavujú jeho očakávania na pozíciu a kultúru vo firme a potom ho riadia, zadávajú mu ciele a podporujú ho pri ich dosahovaní.

No predsa len je tam niečo, čo majú ľudia, ktorí sú angažovaní, spoločné – vedia, čo je pre nich dôležité. Nielen v pracovnej oblasti, ale celkovo vo svojom živote. A pracujú na tom, aby žili život, ktorý sa im páči, ktorý ich bude napĺňať a v ktorom tvoria niečo hodnotné aj pre iných. Že to, čomu venujú energiu, je prepojené s ich vnútornými hodnotami. Pritom nerozlišujú, či to robia v práci, pri svojich záľubách, alebo vo voľnom čase. Jednoducho, so zápalom prirodzene začínajú robiť všetko. A okolnosti (vrátane iných ľudí) pri realizácii ich v tom buď podporia, alebo ich spomalia, znechutia, presmerujú ich pozornosť iným smerom, alebo, v tom najhoršom prípade, ich zastavia.

A tu sa dostávame k tomu podstatnému. Keď už raz angažovanosť zažijeme, nezáleží na tom, pri akej činnosti, potom si ju chceme dopriať aj v iných oblastiach. Pretože ten pocit, keď robíme niečo, čomu veríme, baví nás to, máme pred sebou víziu dosiahnutia úspechu, vidíme pridanú hodnotu, ktorú tým tvoríme, je jednoducho skvelý. Hovorí sa mu aj flow.

Vtedy som si uvedomila, že všetci by sme mali začať od vlastného života.

Pretože, keď nás baví to, čo žijeme, potom

  • robíme radosť sebe aj iným,
  • venujeme sa ľuďom, veciam a činnostiam, ktoré máme radi,
  • prirodzene sa nám darí,
  • dosahujeme výsledky, ktoré niekedy prekvapia aj nás samých,
  • učíme sa nové veci
  • a tešíme sa.

OLYMPUS DIGITAL CAMERAA popritom sa usmievame len tak, lebo je nám dobre.

A vyžarujeme energiu, ktorá je príjemná pre iných, hoci väčšinou nevedia pomenovať, čo je inak. S touto energiou potom vieme, aká práca nám dáva zmysel, čo na práci, ktorú už robíme, máme radi, čo chceme meniť a ako to bude fungovať lepšie. Dokonca aj priznať si, že sme v práci, ktorá nás nebaví, ale z akýchkoľvek dôvodov ju nechceme teraz opustiť je fér. Otvára nám to možnosť robiť ju najlepšie, ako nám dáva zmysel a ako to dokážeme, a radosť si robiť v iných oblastiach. Stále potom môžeme žiť radostne a netrápiť sa kvôli niečomu, čo sme sa rozhodli nemeniť.

Keď sa nám darí udržiavať TEN stav a pocit, vracať sa k tomu, čo nás vo vlastnom živote teší a baví, zažívame prirodzenú radosť, darí sa nám v podstate čokoľvek, do čoho sa pustíme a ľudia okolo nás sú s nami radi a väčšinou sa tiež začnú cítiť radostnejšie.

 

Ako sa vám tento článok páči?

You may also like...

error: Content is protected