Veci k nám prichádzajú, keď sme na ne pripravení

Dostala som v utorok knihu, ktorú som mala v pláne si kúpiť. Dostala som ju od niekoho, s kým som sa stretla prvýkrát a v rámci rozhovoru o jeho pracovnej téme. Keď som ju náhodne niekde v strede otvorila a začala čítať, našla som hneď v prvom odstavci formuláciu, ktorá mi pomohla utriediť si myšlienky v téme, ktorú som už mala pár dní stále dookola v hlave.

Keď som na touto situáciou následne premýšľala, uvedomila som si, že sa mi stáva pomerne často, že ku mne prichádzajú informácie a odpovede na otázky, ktoré som ešte nestihla ani pomenovať. Alebo si pri počúvaní audioknihy uvedomím, že pri počúvaní v minulosti tam niektoré informácie neboli. Hoci je mi jasné, že tam určite boli (je to stále tá istá kniha), z nejakého dôvodu som ich tam nepočula… A zrazu práve tieto informácie dávajú zmysel a ja sa usmievam, lebo mi práve teraz priniesli porozumenie situácii, ktorú riešim…

A tak mi práve pri písaní dochádza, že sa to deje aj s ľuďmi, novými skúsenosťami, „náhodnými“ stretnutiami, alebo rozhovormi, ktoré mali “len” vyplniť čas. Zábavné na tom je, že čím viac potom premýšľam nad ktorýmkoľvek z týchto uvedomení, stále viac vecí do seba zapadá a stále viac je mi jasné, že aj keby do mňa predtým vrazili na ulici, nevedela by som, čo s nimi.