Čítanie myšlienok

Čítate iným ľuďom myšlienky? Ak je otázka položená takto, väčšina z nás odpovie, že samozrejme nie…

(Osobne som presvedčená, že ľudí, ktorí by odpovedali “áno” je maximálne 1% a aj z nich bude polovica jednoducho vtipná a druhá možno s týmto presvedčením práve navštevuje terapeuta.)

No v skutočnosti, rovnaká väčšina z nás (teda asi 99%) zažila situáciu, kedy sme presvedčení, že niekto práve urobil (povedal, naznačil…) niečo, čím nám chcel ukázať niečo konkrétne… väčšinou niečo negatívne a väčšinou o nás. A platí to aj naopak – každý z nás už vysvetľoval dotknutému blízkemu, že rozhodne nemyslel negatívne, čo práve povedal, ani nikoho neurážal a už vôbec nenaznačoval, že dotyčný práve niečo pokazil.

Nepríjemným sprievodným znakom týchto situácií je, že čím viac sa snažíme “vyviniť” a vysvetliť, že je to celé inak, tým viac je dotknutý človek dotknutý a presvedčený o svojej pravde. Takže podľa hesla “myslieť na seba nie je sebecké”, doprajme si luxus nerobiť závery, kým nepozáme fakty… nezaťažujme sa tým, čo majú v hlavách iní… a nechajme ich, aby nám sami povedali, čo nám povedať chcú. Lebo to, o čom si myslíme, že nám povedať nechcú, sa aj tak naozaj nedozvieme.