Kam sa podela ohľaduplnosť? Posted on October 18, 2016 Celý deň dnes s údivom sledujem, akí sme (ľudia všeobecne) k sebe navzájom bezohľadní. Naprv som, pri odbočovaní doľava, nechávala prejsť autá oproti, no pánovi za mnou sa to zdalo nesprávne a išiel ma obehnúť. S trúbením a som rada, že som nepočula, čo mi hovoril. Akurát pritom narazil do auta, ktoré stálo predomnou a už malo voľnú cestu odbočiť tiež doľava… O dve hodiny neskôr som vychádzala z areálu, odkiaľ sa na cestu dá prejsť len uličkou, v ktorej zvyčajne na oboch stranách parkujú autá, takže sa zmestí len jedno auto z oboch smerov. A keďže sa práve snažilo vojsť nákladné auto, sledovala som 5 minút, ako sa vodič veľmi pomaly posúva, potom vystúpil, aby sklopil spätné zrkadlo zaparkovaného auta, posunul sa o 2 mestre a znovu vystúpil, aby to isté urobil s ďalším zaparkovaným autom na druhej strane. A keď už bol úspešne na konci prejazdu, začala na neho trúbiť slečna, ktorá mu šla oproti. Videla, že sa tam nezmestí, prišla až potom, ako on už bol v uličke a sklápal druhé zrkadlo, no aj tak tam vošla a začala naňho trúbiť. Neskôr dnes, nákup v supermarkete, kde pán dôchodca zablokoval svojím vozíkom uličku. Akokoľvek sme sa z oboch strán traja ďalší nakupujúci snažili so slovami “s dovolením, prepáčte” prejsť, pán sa zaprel o vozík a ďalej si čítal etiketu… Vonku potom vracal vozík, vedľa sa snažila to isté urobiť dievčina so svojím vozíkom a keďže pršalo, chcela čo najkratšou cestou zaparkovať pod striešku. No pán sa s vozíkom presúval k poslednému radu vozíkov tak, že jej celý čas blokoval prístup dovnútra. A tak premýšľam nad tým, čo sa to s nami stalo a kam sa vytratila jednoduchá ľudská úcta a rešpekt k iným bytostiam. Veď tých 5 sekúnd, ktoré “ušetríme” predbiehaním, vytláčaním, trúbením a ignorovaním iných, nám nijako nepomôže. Veď vnímať dianie okolo a robiť veci tak, aby sme nechali priestor aj iným, aby sme umožnili bežné fungovanie okolo seba, aby veci jednoducho plynuli, je to, čo aj nám samým zvyšuje bezpečnosť. A vlastne, všímať si iných ľudí, nechať ich prejsť, prípadne sa na nich usmiať nás nič nestojí a ešte môžeme mať aj dobrý pocit… Rate this post Šťastie posunrovnováha
Pocit slobody je v hlave Posted on August 11, 2014January 23, 2017 Cítiť sa ovplyvňovaný inými /okolnosťami, prípadne ich viniť z toho, ako sa cítim je ľahké. No nikam to nevedie… Možno to krátkodobo prinesie uspokojenie, lebo ten zlý nie som ja, ale dlhodobo je to skôr o prehlbovaní nespokojnosti a negatívneho naladenia. Cítiť sa dobre je voľba. Vedomá voľba v mojej hlave. Ak si dokážem uvedomiť,… Read More
Radostný život Povinnosti a pôžitky Posted on February 1, 2021February 4, 2021 Prišla som dnes na to, že sa, dospelí ľudia, delíme na dve základné skupiny v prístupe, ktorým si prioritizujeme aktivity v čase. Ak máme pred sebou rôzne aktivity, môžeme ich deliť do dvoch kategórií: povinnosti – sem patria všetky činnosti a úlohy, ktoré proste treba urobiť a je jedno, či sa nám chce, alebo… Read More
Radostné žitie alebo Angažovanosť vo vlastnom živote Posted on October 28, 2016November 8, 2016 Dostala som nedávno pri diskusii o angažovanosti otázku, akí zamestnanci sú vlastne tí angažovaní. Tak som vysvetľovala, že potenciál byť angažovaní máme všetci. Rozdiel je, že na to, aby sme angažovaní začali byť, potrebuje každý z nás iné veci. A že to, či zamestnanec bude chcieť aktívne prispievať k rozvíjaniu firmy zvnútra, majú v rukách… Read More