Viac byť a menej robiť

V stave, kedy len sme, sa v dospelosti nachádzame skôr výnimočne, ak nepočítame spánok. Malé deti sú v ňom prirodzene. Pritom len byť a vnímať je priamym spojením s prítomnosťou, umožňuje nám napojiť sa na seba a začať sa cítiť zakorenene, a tým aj lepšie / silnejšie / vedomejšie. A to nám zase umožňuje rozlišovať, čo je naozaj dôležité, čo má pre nás hodnotu. A potom sa rozhodnúť, čo chceme, lebo zrazu vnímame, čo nás teší.

Len tak byť a nesnažiť sa o niečo je celkom náročná vec. Sme naučení vždy niečo robiť, zamestnávať svoju hlavu a ruky činnosťami, alebo sa odpojiť od myšlienok bezcieľnym pozeraním na nejakú obrazovku. To sú činnosti, pri ktorých strávime čas, ale prinášajú nám limitovanú hodnotu. Necítime sa vďaka nim lepšie, často len otupenejšie.

“Byť” znamená, že vnímame, sme v spojení sami so sebou, prichádzajú k nám inšpirácie, vtedy nachádzame riešenia, pretože vtedy máme k dispozícii náš potenciál. A naopak, keď niečo robíme, ľahko sa dostávame do stavu, kedy konáme automaticky – ruky robia jedno, hlava si ide druhé, niekedy k tomu ešte počúvame zvuky z okolia, alebo telefonát, pozornosť je rozdelená, a nič nerobíme naplno. Asi typickým prejavom je, že si ani nepamätáme, že sme niečo robili, alebo, v horšom prípade, že sme sa o niečom rozprávali.

O čo mi ide, nie je opačný extrém. Neradím vám, aby ste boli čo najviac času plne pozorní a zameraní na jednu činnosť, hoci by to bolo fajn. No nie sme budhistickí mnísi, ktorí môžu a potrebujú väčšinu dňa meditovať. Žijeme v vo svete, kde je multitasking bežnou súčasťou nášho fungovania. Asi všetci radi kombinujeme nezáživné činnosti s niečím iným. Takže šoférovať a počúvať audio-knihy je fajn. Aj moje prechádzky s podcastom sú pre mňa dôležité a hodnotné. A pri upratovaní s dobrou hudbou dostávam výborné inšpirácie.

Čo odporúčam so všetkou vážnosťou a presvedčením o prínosoch, je dopriať si každý deň 5, 10, možno 20 minút na bytie so sebou, bez rozptyľovania zvukmi, ľuďmi, zariadeniami… Môžete pri tom sedieť, stáť, alebo aj kráčať. Môžete mať v ruke šálku s kávou alebo čajom. A k tomu sa len zamerajte na seba, ako sa cítite, ako dýchate, čo je teraz pre vás dôležité. Pre vás. Nie to, čo ste sľúbili šéfovi, partnerovi alebo máte v dnešnom zozname úloh.

Ak sa vám to zdá na začiatok príliš, môžete začať tým, že sa na chvíľu zastavíte pred nejakou činnosťou, do ktorej sa idete pustiť. Napríklad ste sa odhodlali začať s prípravou nejakého podkladu do práce, alebo sa chystáte vyklikať objednávku v e-shope… k tomu si môžete pomôcť niektorou z otázok nižšie a len ju nechajte na seba pôsobiť…

  • Ako veľmi toto naozaj potrebujem(e)?
  • Čo je na tom dôležité?
  • Patrí toto do mojej predstavy o práci / živote, aký chcem?
  • Čo a s kým naozaj chcem robiť namiesto toho?
  • Ako vyzerá môj ideálny deň? Čo z neho si dnes doprajem?
  • Pre koho to robím? A čo robím pre seba?
  • Čo je teraz pre mňa najdôležitejšie?
  • Bude toto pre mňa živý alebo mŕtvy čas? (požičaná od Ryan Holiday z The Daily stoic)
  • Na akú činnosť z toho sa úprimne teším?

Alebo si vyberte obraz / výhľad, ktorý sa vám páči a len stojte, pozerajte a uvedomujte si, ako dýchate.

Alebo sa venujte čomukoľvek, o čom viete, že vás to upokojuje a doprajte si SVOJ čas.

Čokoľvek si vyberiete, robte to s vedomím, že je to výživa pre vás, vďaka ktorej potom môžete zvládnuť všetko ostatné. Alebo aj nie všetko 🙂

5 2 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments