Dostala som nedávno pri diskusii o angažovanosti otázku, akí zamestnanci sú vlastne tí angažovaní. Tak som vysvetľovala, že potenciál byť angažovaní máme všetci. Rozdiel je, že na to, aby sme angažovaní začali byť, potrebuje každý z nás iné veci. A že to, či zamestnanec bude chcieť aktívne prispievať k rozvíjaniu firmy zvnútra, majú v rukách všetci tí, ktorí s ním od […]
Radostné žitie alebo Angažovanosť vo vlastnom živote Read More »
Celý deň dnes s údivom sledujem, akí sme (ľudia všeobecne) k sebe navzájom bezohľadní. Naprv som, pri odbočovaní doľava, nechávala prejsť autá oproti, no pánovi za mnou sa to zdalo nesprávne a išiel ma obehnúť. S trúbením a som rada, že som nepočula, čo mi hovoril. Akurát pritom narazil do auta, ktoré stálo predomnou a
Kam sa podela ohľaduplnosť? Read More »
Mala som dnes nepríjemné ráno. Zobudila som sa v šoku s pocitom, že som zaspala. Chvíľu som sa nevedela zorientovať, aký je deň a kde mám byť a kedy. Potom som si uvedomila, že v pohode stíham, akurát sa mi tam vôbec nechce, lebo som objednaná na odber krvi. A že vonku prší. Pomaly som
Tému mileniálov riešim už druhý rok z niekoľkých dôvodov. V pracovnej oblasti otvoril ich masový výskyt vo výberovom procese a postupné prenikanie na manažérske pozície otázku potreby zmeny leadershipu, pretože pôvodné princípy prestávajú fungovať. Mileniáli sa vyskytujú aj medzi mojimi koučingovými klientmi, a tak mám možnosť zblízka pozorovať a diskutovať ich hodnotový systém, aj celkový prístup k životu. A, v neposlednom rade, aj
Prečo sa teším príchodu mileniálov Read More »
Pred pár rokmi som pomerne intenzívne riešila otázku, či existuje reálna možnosť žiť v našej kultúre a v tomto tisícročí naozaj šťastný život. Diskutovala som to vtedy s množstvom ľudí, zisťovala som, nakoľko žijú šťastne vlastné životy a ako to šťastie definujú. Pretože ja som si za seba uvedomovala, že od šťastia asi očakávam intenzívnejší pozitívny zážitok, ako som dovtedy
Pred pár dňami som prišla na to, že som sa ocitla zaseknutá v niekoľkých vzťahoch s ľuďmi, ktorým neustále dávam ďalšie a ďalšie šance (na priateľstvo, spoluprácu, tvorenie…). A že už ma tie vzťahy netešia. Že v niektorých prípadoch som tým ľuďom prestala dôverovať. Keď som sa snažila spätne prísť na momenty, odkedy to tak mám, s prekvapením som zistila, že v jednom
Prežívam obdobie, v ktorom si intenzívne uvedomujem, ako veľmi mi záleží, alebo minimálne záležalo, na tom, ako ma vnímajú iní ľudia. Či som dosť dobrá, prijateľná, úspešná… či ma iní majú radi. A že som kvôli tomu bola dlho ochotná stresovať sa, trápiť sa vecami, ktoré som nemohla vôbec kontrolovať a ako veľmi som si tým znepríjemňovala život namiesto
