Prežívam obdobie, v ktorom si intenzívne uvedomujem, ako veľmi mi záleží, alebo minimálne záležalo, na tom, ako ma vnímajú iní ľudia. Či som dosť dobrá, prijateľná, úspešná… či ma iní majú radi. A že som kvôli tomu bola dlho ochotná stresovať sa, trápiť sa vecami, ktoré som nemohla vôbec kontrolovať a ako veľmi som si tým znepríjemňovala život namiesto toho, aby som si ho užívala.
A potom mi napadlo, aké kritériá úspechu to vlastne chcem spĺňať. A uvedomila som si, že snaha napĺňať očakávania iných mi v živote síce priniesla uznanie, ale za cenu vnútorného vyhorenia. A že to, či ma iní ľudia majú radi, ak sama sebe nedávam lásku, pozornosť a slobodu, je úplne nepodstatné. Lebo ak sa sústredíme na to, aby boli spokojní ľudia okolo nás, ale my sami sme vnútri prázdni, má to niekoľko následkov, ktoré sa točia dokola:
- dlhodobo nedokážeme len dávať,
- ľudia okolo nás začnú práve pre našu prázdnotu opúšťať (tí, ktorým na nás záleží to najskôr skúsia zmeniť),
- vnútorne cítime, že niečo nie je v poriadku a nemáme z vlastného života radosť.
A tak som urobila pár zmien. Stále viac si uvedomujem, že sa chcem venovať tomu, čo ma teší, tráviť čas s ľuďmi, ktorí ma inšpirujú a vytvárať hodnotné veci pre iných aj pre seba, budovať niečo, čomu verím a tiež, užívať si pohodu. A zrazu pozorujem, že sa všetko v mojom živote vyjasňuje a čistí. A niekedy je to náročné a bolestivé, ale ak je to cena za pocit spokojnosti a zmysluplnosti, aby som sa usmievala, zaplatím ju.
Pretože už žijem život, ktorý mám rada. Stávam sa niekým, koho postupne spoznávam… niekedy prekvapím samu seba… a viem, že mám pred sebou cestu ďalej… ale každý deň sa mi prebúdza pekne. Usmievam sa pri umývaní zubov, aj keď venčím a s rannou kávou buď meditujem alebo tancujem… Vlastne sa usmievam oveľa viac, ako si doteraz pamätám. A za to mi to stojí.
Tvoj zmysel v živote je nájsť svoj zmysel a vložiť do neho celé svoje srdce a dušu. (Buddha)