Mám teraz zvláštne obdobie, akoby sa hýbalo príliš veľa vecí naraz a ja som v tom celom bola úplne stratená. Vyústilo to do včerajšej depresie, ktorá sa dnes premenila na hnev. Na veľa vecí. A ľudí. A od rána sa ďalej stupňoval.
Keď som bola nahnevaná do biela (to už som si medzitým prečítala, ako konštruktívne hnev zvládnuť a že je lepšie vypustiť ho asertívne ako agresívne), začala som si sumarizovať, čo vlastne chcem inak, aby som už nahnevaná nebola.
A vtedy mi zavolala sestra, že mama je v nemocnici. A zistili sme, že náš pes má zdravotný problém, ktorý musíme riešiť.
Môj hnev sa stratil. Nestratili sa jeho príčiny, ale zrazu som nepotrebovala riešiť, ako si ustáť veci, ktoré sú podstatné. Pretože naformulovať jasne, že vyžadujem rovnaký rešpekt, ako poskytujem sa ukázalo ako najjednoduchšia cesta.
Ale najzásadnejšie je teraz v tomto celom zistenie, že dôležité sú bytosti (v mojom prípade ľudia a psi), ktorých milujete a ktorí milujú vás. A na ľudí, ktorí vás nerešpektujú, potrebujú si dokazovať vlastnú dôležitosť, alebo sa len ľutovať a sťažovať, sa môžete vykašľať. Alebo im jednoducho povedať, aké vzťahy vo svojom živote chcete.