Kam sa podela ohľaduplnosť? Posted on October 18, 2016 Celý deň dnes s údivom sledujem, akí sme (ľudia všeobecne) k sebe navzájom bezohľadní. Naprv som, pri odbočovaní doľava, nechávala prejsť autá oproti, no pánovi za mnou sa to zdalo nesprávne a išiel ma obehnúť. S trúbením a som rada, že som nepočula, čo mi hovoril. Akurát pritom narazil do auta, ktoré stálo predomnou a už malo voľnú cestu odbočiť tiež doľava… O dve hodiny neskôr som vychádzala z areálu, odkiaľ sa na cestu dá prejsť len uličkou, v ktorej zvyčajne na oboch stranách parkujú autá, takže sa zmestí len jedno auto z oboch smerov. A keďže sa práve snažilo vojsť nákladné auto, sledovala som 5 minút, ako sa vodič veľmi pomaly posúva, potom vystúpil, aby sklopil spätné zrkadlo zaparkovaného auta, posunul sa o 2 mestre a znovu vystúpil, aby to isté urobil s ďalším zaparkovaným autom na druhej strane. A keď už bol úspešne na konci prejazdu, začala na neho trúbiť slečna, ktorá mu šla oproti. Videla, že sa tam nezmestí, prišla až potom, ako on už bol v uličke a sklápal druhé zrkadlo, no aj tak tam vošla a začala naňho trúbiť. Neskôr dnes, nákup v supermarkete, kde pán dôchodca zablokoval svojím vozíkom uličku. Akokoľvek sme sa z oboch strán traja ďalší nakupujúci snažili so slovami “s dovolením, prepáčte” prejsť, pán sa zaprel o vozík a ďalej si čítal etiketu… Vonku potom vracal vozík, vedľa sa snažila to isté urobiť dievčina so svojím vozíkom a keďže pršalo, chcela čo najkratšou cestou zaparkovať pod striešku. No pán sa s vozíkom presúval k poslednému radu vozíkov tak, že jej celý čas blokoval prístup dovnútra. A tak premýšľam nad tým, čo sa to s nami stalo a kam sa vytratila jednoduchá ľudská úcta a rešpekt k iným bytostiam. Veď tých 5 sekúnd, ktoré “ušetríme” predbiehaním, vytláčaním, trúbením a ignorovaním iných, nám nijako nepomôže. Veď vnímať dianie okolo a robiť veci tak, aby sme nechali priestor aj iným, aby sme umožnili bežné fungovanie okolo seba, aby veci jednoducho plynuli, je to, čo aj nám samým zvyšuje bezpečnosť. A vlastne, všímať si iných ľudí, nechať ich prejsť, prípadne sa na nich usmiať nás nič nestojí a ešte môžeme mať aj dobrý pocit… Rate this post Šťastie posunrovnováha
Chcenie meniť iných a naša vlastná ne/spokojnosť Posted on July 26, 2016January 23, 2017 Niekedy máme pocit, že náš život má zmysel, len ak v ňom máme iného človeka… alebo naopak, že našu náladu prudko ovplyvňuje neprítomnosť iného človeka… Niekedy si to vôbec neuvedomujeme, no keď sa zamyslíme nad tým, prečo sa cítime nespokojne, nahnevane, smutne alebo inak nekomfortne, prídeme na to, že niekto iný… Read More
Môžeš mať čokoľvek… Posted on August 25, 2014September 1, 2014 Ak vieme, čo chceme, skôr alebo neskôr nájdeme spôsob, ako sa k tomu dostať. Ak sa to podarí a my si užívame radosť z nového aktuálneho stavu, je všetko presne tak, ako má byť. Problém nastáva, ak po dosiahnutí želaného výsledku nepríde uspokojenie. Alebo už na ceste k výsledku zistíme,… Read More
Radostný život Naozaj dôležité Posted on June 25, 2018June 25, 2018 Minulý týždeň bol pre mňa veľmi pekný. Naplnený pocitom úspechu z dotiahnutia jednej náročnej aktivity a radosťou z príjemných a inšpirujúcich spoluprác, ktoré počas toho vznikli. Tešila som sa zo všetkých ľudí, s ktorými sme postupne posúvali otázky k odpovediam. Do tohto pocitu ma vo štvrtok ráno prekvapil smútok z uvedomenia, že mám okolo seba aj ľudí, ktorí… Read More