Kam sa podela ohľaduplnosť? Posted on October 18, 2016 Celý deň dnes s údivom sledujem, akí sme (ľudia všeobecne) k sebe navzájom bezohľadní. Naprv som, pri odbočovaní doľava, nechávala prejsť autá oproti, no pánovi za mnou sa to zdalo nesprávne a išiel ma obehnúť. S trúbením a som rada, že som nepočula, čo mi hovoril. Akurát pritom narazil do auta, ktoré stálo predomnou a už malo voľnú cestu odbočiť tiež doľava… O dve hodiny neskôr som vychádzala z areálu, odkiaľ sa na cestu dá prejsť len uličkou, v ktorej zvyčajne na oboch stranách parkujú autá, takže sa zmestí len jedno auto z oboch smerov. A keďže sa práve snažilo vojsť nákladné auto, sledovala som 5 minút, ako sa vodič veľmi pomaly posúva, potom vystúpil, aby sklopil spätné zrkadlo zaparkovaného auta, posunul sa o 2 mestre a znovu vystúpil, aby to isté urobil s ďalším zaparkovaným autom na druhej strane. A keď už bol úspešne na konci prejazdu, začala na neho trúbiť slečna, ktorá mu šla oproti. Videla, že sa tam nezmestí, prišla až potom, ako on už bol v uličke a sklápal druhé zrkadlo, no aj tak tam vošla a začala naňho trúbiť. Neskôr dnes, nákup v supermarkete, kde pán dôchodca zablokoval svojím vozíkom uličku. Akokoľvek sme sa z oboch strán traja ďalší nakupujúci snažili so slovami “s dovolením, prepáčte” prejsť, pán sa zaprel o vozík a ďalej si čítal etiketu… Vonku potom vracal vozík, vedľa sa snažila to isté urobiť dievčina so svojím vozíkom a keďže pršalo, chcela čo najkratšou cestou zaparkovať pod striešku. No pán sa s vozíkom presúval k poslednému radu vozíkov tak, že jej celý čas blokoval prístup dovnútra. A tak premýšľam nad tým, čo sa to s nami stalo a kam sa vytratila jednoduchá ľudská úcta a rešpekt k iným bytostiam. Veď tých 5 sekúnd, ktoré “ušetríme” predbiehaním, vytláčaním, trúbením a ignorovaním iných, nám nijako nepomôže. Veď vnímať dianie okolo a robiť veci tak, aby sme nechali priestor aj iným, aby sme umožnili bežné fungovanie okolo seba, aby veci jednoducho plynuli, je to, čo aj nám samým zvyšuje bezpečnosť. A vlastne, všímať si iných ľudí, nechať ich prejsť, prípadne sa na nich usmiať nás nič nestojí a ešte môžeme mať aj dobrý pocit… Rate this post Šťastie posunrovnováha
Osobná angažovanosť a ako ju naštartovať Posted on April 22, 2016January 23, 2017 Čo vlastne potrebujeme na to, aby sme boli angažovaní? Angažovaní vo vlastnom živote? Napísala som kedysi zamyslenie o tom, že pocit slobody je v hlave. Keď teraz riešim angažovanosť (nielen pracovnú), uvedomujem si, že robiť veci, ktorým veríme a robiť ich tak, aby nám prinášali pocit uspokojenia, je jedinou cestou, ako si užívať… Read More
Môžeš mať čokoľvek… Posted on August 25, 2014September 1, 2014 Ak vieme, čo chceme, skôr alebo neskôr nájdeme spôsob, ako sa k tomu dostať. Ak sa to podarí a my si užívame radosť z nového aktuálneho stavu, je všetko presne tak, ako má byť. Problém nastáva, ak po dosiahnutí želaného výsledku nepríde uspokojenie. Alebo už na ceste k výsledku zistíme,… Read More
Správny čas Posted on November 1, 2016 Je veľký rozdiel medzi tým, keď niečo urobíme, lebo chceme a keď to urobíme, lebo „by sme mali“. A nezáleží na tom, či to, že by sme mali, je názor niekoho z nášho okolia, alebo si to hovoríme my sami. Častokrát, hoci si to hovoríme sami, ide o názor okolia. Akurát nám to opakovali… Read More