O asertivite Posted on February 27, 2020February 27, 2020 Zrazila som sa s asertivitou. Nie doslova, ale každá z tých situácií ma trochu zabolela… No boli to obojsmerné skúsenosti a nakoniec mám, minimálne pre seba, odpovede. Keď som pred pár mesiacmi dostala požiadavku, aby súčasťou prednášky o budovaní pracovných vzťahov bola aj asertivita, premýšľala som nad tým, čo je na nej zaujímavé, veď predsa všetci rozumieme faktu, že naučiť sa vidieť a udržať hranice je dobré a správne. Keď som si prvýkrát uvedomila, že prejavom asertivity je aj „nie“ povedané mne ešte predtým, ako som vôbec stihla vysvetliť, o čo mi ide, bola som dotknutá a nahnevaná. Druhýkrát to prišlo v situácii, kde som pozorovala diskusiu iných 2 ľudí, na konci ktorej som mala potrebu vysvetliť a postarať sa o toho, na koho bola asertivita použitá. Potom som premýšľala nad tými hranicami, ktoré spomínam vyššie. A uvedomila som si, že nielen hranice sami osebe sú dôležité, ale že ide aj o formu, ako si tie hranice udržíme a ako to komunikujeme. Že uchovanie vlastnej pohody nemá ísť na úkor pohody druhej strany. A tu to začína byť náročné. Lebo väčšinou nevieme, ako to má tá druhá strana (čo je pre ňu dôležité, ako sa práve cíti, aké má skúsenosti, čo je pre ňu dôležité… a kopec iných vecí). Takže domyslieť, ako neísť na úkor druhej strany je niekedy nemožné. Navyše, ak máme sami práve potrebu uhájiť si svoj postoj a dokázať povedať „nie“. Našťastie mi prišla do života situácia, kedy som bola v pozícii toho, kto potrebuje asertívne zareagovať. A, tiež našťastie, nebola som pod tlakom vlastnej emócie, len som chcela jasne pomenovať, že nechcem, aby sa aktuálna situácia opakovala. Vtedy mi to docvaklo – byť asertívny nie je veľká veda, keď si začneme uvedomovať, že sa potrebujeme v prvom rade postarať o seba, aby sme boli v pohode a mali energiu na všetko a všetkých, na ktorých nám záleží. A na to, aby sme stále mali korektné vzťahy, potrebujeme k svojim asertívnym odpovediam pridať aj premýšľanie o tom, ako to „nie“ povedať, aby sme minimalizovali riziko, že to bude mať negatívny dopad. Lebo jedna vec je, postarať sa o seba, a iná vec je, urobiť to bezohľadne. Takže, ak máme s vzťah, v ktorom to „nie“ potrebujeme povedať, mali by sme to urobiť tak, aby ten vzťah mohol pokračovať rovnako kvalitne. (A ak sa potrebujeme vymedziť voči niekomu, s kým vzťah ani nechceme, môžeme to urobiť stručne a bez hľadania peknej formy.) Rate this post Radostný život Vzťahy
Radostný život Šťastie a pokoj v duši (alebo aj niečo iné) Posted on August 20, 2019August 20, 2019 Celkom dlho som šťastie hľadala, kým som sa dostala k otázke, čo to vlastne je. A celkom dlho mi trvalo, kým som prišla na to, že sťastie si každý z nás definuje sám. Ako a čo vnímame ako naše šťastie ovplyvňuje vela vecí. Od výchovy, cez vonkajšie a vnútorné okolnosti,… Read More
Nebrať veci osobne Posted on August 20, 2014September 1, 2014 Jedna zo známych Štyroch dohôd Miguela Ruiza. Ja sa k tejto téme dostávam v nadväznosti na minulý blog o očakávaniach a niektoré nesúhlasné reakcie argumentujúce, že očakávania máme všetci. Vo všeobecnosti súhlasím s tým, že my ľudia máme sklon mať od iných aj sami od seba očakávania vlastne priebežne a stále…. Read More
Radostný život Povinnosti a pôžitky Posted on February 1, 2021February 4, 2021 Prišla som dnes na to, že sa, dospelí ľudia, delíme na dve základné skupiny v prístupe, ktorým si prioritizujeme aktivity v čase. Ak máme pred sebou rôzne aktivity, môžeme ich deliť do dvoch kategórií: povinnosti – sem patria všetky činnosti a úlohy, ktoré proste treba urobiť a je jedno, či sa nám chce, alebo… Read More