O asertivite

Zrazila som sa s asertivitou. Nie doslova, ale každá z tých situácií ma trochu zabolela… No boli to obojsmerné skúsenosti a nakoniec mám, minimálne pre seba, odpovede.

Keď som pred pár mesiacmi dostala požiadavku, aby súčasťou prednášky o budovaní pracovných vzťahov bola aj asertivita, premýšľala som nad tým, čo je na nej zaujímavé, veď predsa všetci rozumieme faktu, že naučiť sa vidieť a udržať hranice je dobré a správne.

Keď som si prvýkrát uvedomila, že prejavom asertivity je aj „nie“ povedané mne ešte predtým, ako som vôbec stihla vysvetliť, o čo mi ide, bola som dotknutá a nahnevaná.

Druhýkrát to prišlo v situácii, kde som pozorovala diskusiu iných 2 ľudí, na konci ktorej som mala potrebu vysvetliť a postarať sa o toho, na koho bola asertivita použitá.

Potom som premýšľala nad tými hranicami, ktoré spomínam vyššie. A uvedomila som si, že nielen hranice sami osebe sú dôležité, ale že ide aj o formu, ako si tie hranice udržíme a ako to komunikujeme. Že uchovanie vlastnej pohody nemá ísť na úkor pohody druhej strany. A tu to začína byť náročné. Lebo väčšinou nevieme, ako to má tá druhá strana (čo je pre ňu dôležité, ako sa práve cíti, aké má skúsenosti, čo je pre ňu dôležité… a kopec iných vecí). Takže domyslieť, ako neísť na úkor druhej strany je niekedy nemožné. Navyše, ak máme sami práve potrebu uhájiť si svoj postoj a dokázať povedať „nie“.

Našťastie mi prišla do života situácia, kedy som bola v pozícii toho, kto potrebuje asertívne zareagovať. A, tiež našťastie, nebola som pod tlakom vlastnej emócie, len som chcela jasne pomenovať, že nechcem, aby sa aktuálna situácia opakovala.

Vtedy mi to docvaklo – byť asertívny nie je veľká veda, keď si začneme uvedomovať, že sa potrebujeme v prvom rade postarať o seba, aby sme boli v pohode a mali energiu na všetko a všetkých, na ktorých nám záleží. A na to, aby sme stále mali korektné vzťahy, potrebujeme k svojim asertívnym odpovediam pridať aj premýšľanie o tom, ako to „nie“ povedať, aby sme minimalizovali riziko, že to bude mať negatívny dopad. Lebo jedna vec je, postarať sa o seba, a iná vec je, urobiť to bezohľadne.

Takže, ak máme s vzťah, v ktorom to „nie“ potrebujeme povedať, mali by sme to urobiť tak, aby ten vzťah mohol pokračovať rovnako kvalitne. (A ak sa potrebujeme vymedziť voči niekomu, s kým vzťah ani nechceme, môžeme to urobiť stručne a bez hľadania peknej formy.)