Čo si myslia iní…

Hnevá sa na mňa kamarátka, pretože som povedala niečo, čo mimo pôvodného kontextu vyznelo zle. Pár dní ma to trápilo, pretože ju mám rada a necítim sa vinná z toho, že sa k nej dostala neúplná informácia. A tak som premýšľala, čo s tým urobiť, keďže rozprávať sa nechce.

Potom som si uvedomila, že to, čo si chceme myslieť a ako sa na základe toho rozhodujeme, si volíme každý sám. A že ak sa chceme hnevať, je jedno, čo ten druhý človek urobí, povie, alebo ukáže. A s týmto záverom sa mi uľavilo.

Prestávam sa zamýšľať, nielen v tejto situácii, ale všeobecne nad tým, čo si myslia iní ľudia.

Pretože čokoľvek je možné vnímať minimálne dvomi spôsobmi (známa minca, ktorá má dve strany). A každý z nás má plné právo na vlastné voľby. A tiež na zmenu názoru, keď sa zmenia okolnosti, nálada, uhol pohľadu… alebo čokoľvek iné.

A ešte jedno poučenie z toho pre seba mám – pre môj pokoj v duši je lepšie pristupovať k ľuďom a situáciám bez predsudkov a očakávaní a radšej voliť „prezumpciu neviny“ 🙂

Ak totiž za všetkým hľadáme niečo negatívne, otrávime tým vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí, aj vlastné dni a myšlienky. Ak to niekto okolo nás naozaj myslí negatívne, skôr alebo neskôr sa to jasne ukáže. A my sa môžeme rozhodnúť, čo s tým chceme urobiť. Pozitívne je, že potom určite nebudeme mať dôvod na výčitky, že sme zbytočne niečo vnímali horšie, ako to naozaj bolo.