Čo ak pri ich formulovaní zohľadňujeme len jeden vnútorný hlas, ten, čo sa prejavuje nahlasnejšie, a ignorujeme všetky ostatné?
Čo ak sa sami v sebe správame ako autokratickí vodcovia, ktorých nezaujíma názor ostatných, nepočúvajú a nehľadajú ani len kompromisy, a už vôbec win-win?
Ako dlho tento prístup môže fungovať? Akokoľvek dlho. Až do momentu, keď si to uvedomíme.
Keď pripustíme, že sme v sebe vytvárali pnutie a vnútorný boj, namiesto zdravého a pokojného vnímania svojich rôznych potrieb.
Ak ste si teraz uvedomili, že toto opakovane zažívate, môžete to tentoraz urobiť trochu inak:
⌛️ Spomaľte, keď svoje novoročné ciele naformulujete.
Pozrite sa na ne po jednom znovu a vnímajte, čo sa vo vás deje, keď si predstavíte, ako ich realizujete. Ako sa budete mať, keď budete na ceste k vysnívanej postave, výkonu, uznaniu. Sústreďte sa na kroky, ktoré ste si práve dali do svojich záväzkov.
🎧 A zamerajte sa na pocity, ktoré sa začnú ozývať. Ak prichádza hnev, poslušnosť, únava, pocit, že sa vlastne obetujete, vo svojich predsavzatiach chcete ísť sami proti sebe.
Možno cieľ samotný je úplne v poriadku a motivujúci, no cesta k nemu je trest. Disciplína síce môže byť odpoveďou, no za ruku s ňou pôjde stres.
💬 Takže sa zhlboka nadýchnite a dovoľte si v kľude položiť otázku Aká nevypočutá potreba je pod tým (hnevom, poslušnosťou, únavou, obetovaním sa)?
Čokoľvek príde, naozaj to vnímajte a preskúmajte. Dajte tomuto novému hlásku šancu povedať, o čo mu ide. Bez krizovania a racionalizovania.
🕊️ Zapnite si namiesto nich zvedavosť: Čo vám tento hlások naozaj ponúka?
Po chvíli zistíte, že to nemusí byť buď-alebo. Že môžete k svojmu cieľu smerovať aj bez tlaku. Možno preformulujete kroky, možno termíny, možno aj cieľ samotný.
🤍 Získate vnútorné porozumenie a pokoj, ktoré vám dajú nové zdroje pre vaše bytie v harmónii. A novú kvalitu vnímania seba aj sveta okolo.