Kedysi som chcela byť najlepšou verziou seba. Hľadala som naplnenie svojho potenciálu. Stále som sa snažila na sebe pracovať a “vylepšovať” sa.
Nikdy to nestačilo. Stále bolo niečo, čo v mojom vnútri nedávalo zmysel a spôsobovalo prázdno.
Potom som si uvedomila, že mi ľudia z môjho okolia hovoria, aká som pokojná a ako sa v mojej prítomnosti pokojne cítia aj oni. Tam prišlo LENŽE. Vnútri mňa pokoj nebol. Bola tam neistota, zmätok a veľa otázok bez odpovedí.
O to usilovnejšie som hľadala ďalej.
Našťastie, moja intuícia a zvedavosť ma posielali veľmi rôznorodými smermi a tak som sa učila veľa techník a prístupov. Niektoré som chcela využívať pre seba, niektoré pri svojej práci, no všetky mi niečo dali. A všetky ma bavili. Síce som v tom často nedokázala vidieť prepojenia, no začala som si to užívať. Už to nebolo nutkanie pracovať na sebe, prišla radosť z objavovania. A pocit, že nemusím.
Bez toho, aby to bol jasný cieľ, začali sa objavovať záblesky vnútorného mieru a pokoja.
Keď som vedome dýchala. Pri práci v záhlade. Pri tvorení. Keď som sa učila byť “tu a teraz”. V obdivovaní umenia. Pri práci, keď som si dovolila viac vnímať ľudí a dianie a menej dávať perfektný výkonu.
🌱 Môj vnútorný pokoj sa stal mojou pevnou súčasťou. A s ním aj poznanie, že všetky moje verzie mali zmysel presne v čase, keď existovali.
Spätne viem, že zlom nastal, keď som sa prestala snažiť meniť sa a prijala som v sebe aj to, čomu som nedokázala rozumieť. Prijala som svoje tiene a oni ma vďaka tomu nechávajú postupne s nimi pracovať.
❓Prečo mi to trvalo tak dlho?
V mojom prípade to bolo čakanie na stretnutie so Systémom vnútornej rodiny (IFS) – metódou, aj životným prístupom. Zrazu tie nesúrodé kúsky skladačky do seba zapadli. IFS síce extistuje už 40 rokov, no ja som ho k sebe pustila len pred rokom. Presne v správnom čase.
✅ Takže – ak tiež hľadáte Seba, začnite tým, že prijmete hľadanie a nedokonalosť ako normálne súčasti ľudskej skúsenosti. Privítajte v sebe aj to, čomu nerozumiete, alebo vás to irituje.
Možno narazíte na presvedčenia, možno na predsudky, možno na zakázané emócie. Zapnite si zvedavosť a začnite ich spoznávať.
A potom nájdite niekoho, komu budete ľudsky dôverovať a požiadajte o sprevádzanie. Akému prístupu sa venuje, nie je až také podstatné, dôležitejšie je, že vás bude akceptovať presne tak, ako práve ste.