Umenie púšťať Posted on June 14, 2017 Chodím na úžasnú fyzioterapiu, pri a po každom stretnutí cítim, ako mi prospieva. Dokonca som poslušne začala každý deň aj doma robiť odporúčané ‚cvičenie‘. Všetko bolo skvelé, až kým neprišiel pokyn, aby som uvoľnila chodidlá, členky, lýtka a kolená. V stoji. Hlava hneď začala protestovať, že tým predsa stratím rovnováhu. Moja terapeutka ma upokojovala, že rovnováhu práve získam, ak sa uvoľním, lebo to, čo mám zatiaľ, je skôr kŕčovitá zaťatosť. Tak som skúšala. A fungovalo to. O chvíľu som cítila, ako sa mi uvoľnil celý chrbát, krk aj ramená. (Chodím tam kvôli pokazenému ramenu a boľavému chrbátu.) V momente, ako som zacítila ten nový stav rovnováhy vďaka uvoľneniu mi došlo, že to bola snaha o istotu cez kontrolu. Presne, ako som to robila aj v živote. A že pružnosť a balans sú o niečom inom, že k nim kontrolu vôbec netreba. Lebo kontrolovanie vecí, okolností, ľudí, a situácií je namáhavé – potrebujeme sústrediť pozornosť na niečo, čo vlastne nedokážeme ovládať. Dáva nám to ilúziu pripravenosti, ale berie nám to pôžitok z uvoľnenosti. Keď sa sústredíme na to, aby sme dokázali najlepšie zareagovať, nemáme kapacitu užívať si jednoduché radosti z toho, že máme pekný deň, alebo že svieti slnko, alebo že úžasne prší. Od tohto uvedomenia to bol len krok k ďalšiemu. Nechať veci, situácie a ľudí byť jednoducho tým a kým sú, nesnažiť sa ich meniť a prispôsobovať našim očakávaniam. To je presne to, čo dá našim dňom slobodu a ľahkosť. A dávame tým slobodu aj sebe – môžeme byť autentickí a tešiť sa z vecí, ako prichádzajú. Áno, súčasťou tohto cvičenia je aj uvoľnenie strachu z toho, že nezareagujeme ‚správne‘, že nás potom ľudia nemusia mať radi, alebo že niečo nezvládneme. No keď sa nad tým zamyslíte, akú hodnotu má reagovať ‚správne‘, hoci to tak necítite? Akú dôveru máte vo vzťahy s ľuďmi, ktorí vás majú radi vďaka tomu, že na nich hráte niečo, o čom predpokladáte, že vám zabezpečí ich sympatie? Alebo čo sa vlastne stane, ak niečo nezvládnete? A ako sa vám páči druhá strana a možnosť, že ste sami sebou a užívate si to? Niekedy stačí pustiť našu vlastnú predstavu o sebe (upravenú podľa očakávaní okolia) a prestať sa snažiť napĺňať ju. A pohľadať, akí naozaj sme. 5/5 - (1 vote) Radostný život Šťastie
Dejú sa veci, keď sme na ne pripravení? Posted on August 11, 2014January 23, 2017 Uvedomila som si vďaka ľuďom v mojom okolí pár vecí: Mám v živote šťastie a čím som staršia, tým viac mám pocit, že je správne niečo „svetu“ vrátiť Pracovať na sebe, najmä na svojej hlave je užitočná, aj keď nie vždy najpríjemnejšia vec a skúsenosť Keď už mám vo svojom živote človeka, ktorý ma… Read More
Radostné žitie alebo Angažovanosť vo vlastnom živote Posted on October 28, 2016November 8, 2016 Dostala som nedávno pri diskusii o angažovanosti otázku, akí zamestnanci sú vlastne tí angažovaní. Tak som vysvetľovala, že potenciál byť angažovaní máme všetci. Rozdiel je, že na to, aby sme angažovaní začali byť, potrebuje každý z nás iné veci. A že to, či zamestnanec bude chcieť aktívne prispievať k rozvíjaniu firmy zvnútra, majú v rukách… Read More
Stačí sa rozhodnúť Posted on November 8, 2016November 15, 2016 Sledovala som včera večer pána v pokladni, kým som čakala v rade na zaplatenie. Starostlivo presúval jednotlivé položky nákupu mladého muža predo mnou. Každú vzal, načítal kód a položil vedľa ostatných. Mladík si veci odkladal do batoha a evidentne mal systém od ťažkých po ľahké. Keď nablokovaný tovar zabral všetku plochu, kam ho pán… Read More