Čím viac sme v kontakte sami so sebou,
tým väčší je náš priestor pre zdravý kontakt s inými.
Sme sociálne bytosti = bez vzťahov nevieme zmysluplne byť.
Zároveň – všetky naše vnútorné zranenia vznikli vo vzťahoch.
__________
Zranení ľudia zraňujú ľudí. Ľudia, ktorí boli zranení a liečia svoje zranenia, dokážu liečiť ďalších.
Vzťahy na začiatku života nevyhnutne potrebujeme na prežitie.
Vzťahy neskôr v živote potrebujeme, aby sme sa mohli vyliečiť zo zranení z predchádzajúcich vzťahov.
__________
Všetky živé systémy sa riadia rovnakými princípmi, no aj tak je každý systém jedinečný a potrebuje iný prístup, aby fungoval zdravo.
Náš vnútorný svet je živý systém. A sme súčasťou iných živých systémov.
Cez porozumenie vlastného systému (vnútorného aj vonkajších), získavame kapacitu rozumieť dynamikám iných systémov.
A budovať tak lepšie vzťahy. Bez potreby meniť ich.
__________
Možno vám niektorá z týchto optík priniesla uvedomenia.
A možno už aj tušíte, kam vás vedú.
O vzťahoch sa väčšina z nás neučila systematicky. Skôr sme ich odpozorovali. Od rodičov, učiteľov, dospelých okolo nás, z kultúry, z pravidiel o tom, čo sa patrí, čo sa smie a čo nie.
Neskôr sme sa učili vlastnou skúsenosťou. Pokusom a omylom. Niekedy sme pritom ublížili druhým. Niekedy sme boli zranení my. Niekedy sme sa vo vzťahoch doráňali navzájom. A niekedy, keď sme spolu vytvorili dosť bezpečia a priestoru, sme sa cez vzťah obojstranne obohatili, zreli a rástli.
No vzťah k sebe sa učí ťažšie. Nedá sa jednoducho odpozorovať zvonka. Môžeme ho zachytiť len vtedy, ak sme žili v blízkosti niekoho, kto so sebou vedel zaobchádzať s rešpektom, pravdivosťou a láskavosťou.
Preto si vzťah k sebe potrebujeme budovať vedome.
Rovnako ako každý iný vzťah, na ktorom nám záleží
Postupne. Nie dokonale. Skôr cez opakovaný návrat k sebe: k svojim emóciám, potrebám, hraniciam, telu, hodnotám a vnútornému prežívaniu.
Často sa na tejto ceste objaví niekto, kto nám ju pomôže uvidieť jasnejšie. Vzor, mentor, sprievodca alebo priateľ, pri ktorom prvýkrát zažijeme, že aj k sebe sa dá vzťahovať inak.
Pár praktických možností:
- Vnímanie a prijímanie svojich emócií = rozvíjanie EQ – porozumenie vlastných emócií, keď prichádzajú, nám dáva možnosť rozumieť svojím hlbokým potrebám, a to je cesta k prijatiu svojich zranení, a potom k ich liečeniu.
- Cvičenia na váš autentický rebríček hodnôt – keď si dovolíme vidieť, že niektoré hodnoty sme mali prevzaté, že nie sú naozaj naše, môžeme sa oslobodiť od poslušnej, alebo zvykovej príslušnosti k pôvodnému systému. A potom si v tomto systéme zvoliť vzťah na novom princípe. Lebo poznať svoje autentické hodnoty nám dáva priestor rozhodovať sa slobodne a zdravo.
- Somatická práca – cez prejavy v tele máme prístup k vnímaniu potrieb, uvoľňovaniu starých vzorcov, vytváraniu novej rovnováhy. Začať môžete každodenným navnímaním tela a jemným zvedomením, ako sa má – ťažké, ľahké, pokojné, napätie, brnenie? Pomalé dýchanie so sústredením na zmeny v tele, alebo s nasmerovaním k niektorej časti predĺži kontakt s telom. To stačí. Ak treba viac, nájdite somatický prístup, ktorý vám ladí.
- Práca so svojím vnútorným systémom a časťami v ňom – IFS prístup vždy zapojí našu pokojnú a láskavú podstatu Self, cez ktoré môžeme spoznávať svoje aspekty cez princíp pozitívneho zámeru, a to umožňuje celému systému znižovať vnútorné napätie a navyšovať súcitnú akceptáciu.
- Zoznam ľudí, s ktorými je vzťah pre vás výživný. Pomenujte, čo konkrétne tu čerpáte pre seba a čo do vzťahu pre druhého prinášate (zdravé vzťahy majú v rovnováhe dávanie a branie). Rozhovor o tom je príležitosťou pre podporenie dôvery a hĺbky v tomto vzťahu.
- Práca s tieňmi – naše automatické reakcie začnú dávať zmysel, keď porozumieme, v akom systéme vznikli, čomu slúžili a pred čím nás chránili. Potom ich môžeme transformovať do nových postojov, presvedčení, prístupu.
Všetko toto funguje. Nie všetkým funguje každá z týchto možností. Niekedy fungujú lepšie v kombináciách – nájdite si to svoje.
Kľúčom k úspechu je konzistentnosť.
Vedomé prežívanie vzťahu k sebe, korigovanie nášho správania cez porozumenie našich hlbokých potrieb, postupné liečenie zranení… to všetko nám prináša prijatie minulosti a vnútorný mier pri predstave budúcnosti.
A naše vonkajšie vzťahy sa prirodzene menia spolu s tým, ako sa meníme my.