Každodenná. Situačná. Najmä vtedy, keď si všimneme, že v niektorých vzťahoch a situáciách reagujeme impulzívne a opúsťame svoju vnútornú pevnosť.
Najviac sa to ukáže v momentoch sklamania, únavy, strachu či zahanbenia.
Mať emócie je normálne, sme ľudia. Nechať ich riadiť naše konanie je nedospelé. Je jednoduché byť dospelý v dobrých dňoch. Skutočná voľba prichádza, keď je to náročné.
Prevziať zodpovednosť za svoje konanie a konať cez uvedomenie si vlastného prežívania, to sú možnosti, ako vyrásť. Tu sa začína dospelý prístup.
Rozumieť sám sebe je prvým krokom k tomu, aby sme mohli prevziať zodpovednosť za svoje voľby. Nie preto, že musíme.
Preto, že už vieme, čoho chceme byť súčasťou a kde potrebujeme hranice.
Keď si priznáme, že v niektorých situáciách zostávame len preto, že je to pohodlnejšie než čeliť vlastným emóciám.
Keď si uvedomíme cenu, ktorú za to platíme v podobe vnútorného nepokoja, únavy, frustrácie, alebo vyhorenia.
Vtedy sa objaví prvý schodík k vedomému rozhodovaniu.
Keď vnímame, čo sa v nás deje, dokážeme si zvoliť, AKO budeme reagovať.
Potom dospelosť nie je o veku, ale o ochote vidieť svoj podiel na tom, čo tvoríme.
Dnes má každý z nás možnosť rozhodnúť sa a prevziať zodpovednosť.
Podporiť aktívne to, čoho súčasťou chce byť a v čom chce žiť.
