Asi všetci sme už zažili moment, keď sme potrebovali objatie, alebo aspoň tichú blízkosť iného človeka. A namiesto toho prišli vety, rady či názory, ktoré mali pomôcť, no v skutočnosti len prehĺbili pocit nepochopenia, osamelosti či bezradnosti.
Byť s niekým v ťažkej chvíli si často mýlime s tým, že musíme niečo povedať. Niečo vyriešiť. Napraviť.
A pritom učiť sa vnímať prežívanie druhého, naozaj sa zaujímať a zostať prítomní v láskavej blízkosti, nie je až také zložité.
V našej kultúre nás to neučia. Empatickí ľudia na to prídu sami, ostatní to niekedy pochopia, keď im blízky človek vyčíta, že nedostávajú naozajstnú pozornosť, niekedy to príde spolu s naším zrením, niektorí sa to naučia vďaka svojej profesii.
Prečo je tichá prítomnosť niekoho, komu na nás záleží, taká liečivá?
Pretože v nej je súcit namiesto ľútosti.
Láskavosť namiesto mudrovania.
Prijatie namiesto potreby byť užitočný.
Pretože niekedy jednoducho nevieme pomôcť. Neexistuje rada, ktorá by situáciu vyriešila. A ľútosť, možno dobre mienená, dokáže zraňovať.
Byť liečivo prítomný znamená vzdať sa potreby zachraňovať.
Znamená to priznať si bezmocnosť a nezľaknúť sa bezradnosti či bolesti druhého. Byť s človekom, ktorý je práve slabý, bez toho, aby sme sa museli tváriť silní, múdri alebo schopní – kvôli nemu, ale ani kvôli sebe.
Naša prítomnosť lieči vtedy, keď druhému ponecháme moc nájsť si vlastné odpovede.
Keď s ním dokážeme zostať v čase, keď nepotrebuje riešenia, len byť. Možno sa sťažovať. Možno mlčať.
Keď nepreberáme kontrolu nad situáciou, časom, tichom ani náladou v miestnosti.
Keď neunikáme ťaživosti a dovolíme jej byť.
Niekoľko možností, ako rozvíjať svoju schopnosť byť láskavo prítomní:
- Vedome spomaľte svoj dych – skôr než niečo poviete, zamerajte sa na svoje dýchanie a prehĺbte ho, to vás upokojí a umožní vnímať, čo sa vo vás deje.
- Všimnite si svoju potrebu byť užitoční. Túžba radiť, utešovať alebo naprávať situáciu, vám ukáže, že je to viac vaša túžba, než potreba toho druhého.
- Zostaňte ticho o pár sekúnd dlhšie, než je vám príjemné. Práve tam sa často rodí pocit bezpečia a prijatia pre druhého človeka.
- Rozvíjajte si schopnosť zapnúť v sebe súcit namiesto ľútosti. Súcit ponecháva druhému dôstojnosť a silu.
- Uzemnite sa. Uvedomte si telo, gravitáciu, kontakt so zemou. To vás sprítomní a čím lepšie dokážete byť prítomní sami so sebou, tým menej potrebujete manipulovať priestor, emócie či priebeh rozhovoru.
Byť liečivo prítomní neznamená robiť viac.
Často to znamená dovoliť si robiť menej a namiesto toho zostať v tichu a prijatí situácie, aj druhého človeka presne tak, ako práve sú.