Keď sa zamyslíte, koľko svojich verzií si pamätáte? Ktoré vaše minulé Ja sa vám hneď pripomenú?
A keď budete hľadať aj v čase medzi nimi, na koľko ďalších prídete?
Je normálne, že sa počas našich životov vyvíjame a meníme. Prináša to naše zrenie, životné zmeny, ktorými prechádzame, voľby, ktoré robíme, aj voľby, ktoré ľutujeme.
A potom je tu ešte obdobie, o ktorom sa málo hovorí – a predsa ho zažívame takmer všetci.
Je to priestor medzi tým, kým už nie sme a kým sme sa ešte nestali.
Staré role prestávajú fungovať. Niektoré vzťahy už nedávajú zmysel. To, čo nás kedysi definovalo, stráca význam. No nové ešte nemá jasné obrysy.
V tomto priestore často cítime neistotu, únavu, pochybnosti. Niekedy aj ťaživé ticho.
Máme tendenciu z tohto miesta unikať a snažiť sa získať odpovede.
Hľadať nové identity, nové verzie seba.
Ale práve tento medzičas nie je chybou v systéme. Je to prechod.
Priestor medzi nie je prázdny.
Je plný jemných signálov, ktoré ešte nevieme pomenovať.
Je to fáza, kde sa staré rozpadá skôr, než nové dozreje.
A to si vyžaduje láskavú trpezlivosť, nie racionálne riešenia.
Ak sa v tomto období nachádzate, možno nepotrebujete jasný plán.
Možno potrebujete dovoliť si nevedieť.
Zostať v kontakte so sebou.
Nesnažiť sa urýchliť proces, ktorý má vlastný rytmus.
Transformácia často nezačína rozhodnutím, ale ochotou zostať prítomní v nejasnosti.
A práve tu – v priestore medzi – sa rodí niečo nové.
Nie ako ďalšia rola, ale ako hlbší a zrelší vzťah k sebe.
Ak máte pocit, že stojíte medzi svetmi, nie ste stratení.
Ste na ceste.