Keď zažívame vnútorný konflitkt medzi našimi hodnotami a/lebo potrebami, je ťažké vytvoriť si odstup a pozrieť sa na situáciu konštruktívne. V etických konfliktoch ide často o niečo, čo má zásadný vplyv na náš život; v morálnych dilemách je v hre samotná integrita nášho Ja.
Čo môže významne pomôcť, je pohľad nezaujatej strany.
No niekedy nemáme priestor, niekedy ani chuť, vťahovať niekoho ďalšieho.
Vtedy môže byť užitočná reflexia v 5 krokoch:
- kto som – aké sú moje hodnoty, životné presvedčenia, ciele, smerovanie, ktoré definujú, ako vnímam seba
- o čom je táto situácia – čo sú fakty, rozdielne zapojené strany v nej, na ktoré moje potreby / presvedčenia / hodnoty to naráža
- čo by urobil niekto múdry, kto uznáva hodnoty, ako sú moje – referenčný rámec “ako by malo vyzerať ideálne rozhodnutie”
- môj rámec, v ktorom sa aktuálne pohybujem – minimalistická alternatíva (aby zajtra pohľad do zrkadla nebolel) vs. maximálna možnosť (alternatíva z bodu 3, alebo moja najodvážnejšia možnosť) —> čo z tohto rámca si vyberám
- akým človekom budem, keď to urobím – porovnanie voči bodu 1 —> ak tu prichádza zhoršenie, nebudeme s vybranou možnosťou v súlade a portrebujeme prehodnotiť svoj výber z bodu 4
Ak sa zaseknete v bodoch 1, 4, alebo 5, možno je čas osloviť svojho terapeuta / mentora / kouča a začať hľadať odpovede, ktoré vám pomôžu zhmotniť vašu identitu.
Lebo niekedy si myslíme, že nemáme na výber, nevieme si predstaviť urobiť rozhodnutia, o ktorých vieme, že sú správne a že by sme mali… no už pri tej predstave sa roztrasieme.
Niekedy to vyzerá, že už to môže byť len horšie, je neskoro priznať chybu, a tak dúfame, že sa to vyrieši samé.
Niekedy si neveríme, že by sme svoje rozhodnutie neľutovali, tak sa na tú tému radšej ani nepozeráme.
No čím dlhšie svoje rozhodnutia nerobíme, tým náročnejšími sa stávajú, tým komplikovaniejšia je celá situácia a tým vyššiu cenu nakoniec zaplatíme.
“Keď zistíte, že ste v pekle, kráčajte ďalej. Lebo cesta VON vedie CEZ.” (Winston Churchill)