V jednoduchosti ja krása (a porozumenie) Posted on August 11, 2014September 1, 2014 Stalo sa mi v poslednej dobe niekoľkokrát, že som nerozumela tomu, čo mi niekto hovorí. Ono je to v pohode, ak je to oznamovacia veta a môžem len prikývnuť a nevyjadrovať sa, alebo pokračovať v ďalšej myšlienke. Ak je ale nezrozumiteľná otázka, zamýšľam sa nad tým, kde je chyba – rozprávame sa o téme, v ktorej mám nedostatočné vedomosti, alebo sa môj partner v komunikácii nejasne pýta, prípadne sa deje niečo iné? Začala som si teda tento „fenomén“ všímať viac. A zisťujem, že sa tiež dokážem vyjadrovať a pýtať ťažkopádne a nejasne, väčšinou neúmyselne. Zatiaľ mi z pozorovaní vychádza, že sme málo zrozumiteľní, keď používame cudzie slová, odborné výrazy, odvolávame sa na vedecké štúdie a ich detaily, jednoducho chceme (vedome alebo nevedome) pôsobiť múdro (v horšom prípade nadradene), začneme hovoriť skôr, ako máme ujasnené, čo chceme povedať a rozvíjame myšlienku ďalej, hoci partner v diskusii nemá šancu vedieť, čo sa nám odohráva v hlave a kam smerujeme, nehovoríme otvorene, zatajujeme detaily alebo „mlžíme“ informácie, o ktorých nechceme hovoriť, ale uvedomili sme si to neskoro, prípadne sme dostali otázku, na ktorú nechceme odpovedať, ale nepovedať nič nie je podľa nás z akéhokoľvek dôvodu prípustné. Moja vzorka nebola rozsiahla, takže predpokladám, že existujú ešte ďalšie situácie, v ktorých nastáva podobný efekt. Bez ohľadu na dôvod nezrozumiteľnej otázky je ale podstatný výsledok – ten, kto má na otázku odpovedať nám v lepšom prípade povie, že nerozumie a my sa pýtame znovu. V horšom prípade sa cíti zmätene, hllúpo, nepríjemne… a my sa o tom možno ani nedozvieme. Pre mňa osobne je príjemná diskusia, ktorá niekam smeruje, prirodzene plynie, lebo sa rozprávame o veciach, o ktorých sa rozprávať chceme, téma je zaujímavá, prínosná, zábavná. Benefitom je, ak je zábaný a príjemný aj človek, s ktorým sa rozprávam. V takejto situácii je asi najlepšie pomenovávať veci tak, ako sú, nehrať sa na krajšiu, ako som, neohurovať a neoblbovať. Jednoducho držať svoju komunikáciu jednoduchú, otvorenú a zrozumiteľnú. A ak predsa len narazíme na niečo, o čom nechcem hovoriť, tak to priznať. Pre mňa je aj toto jedna z vecí, ktorými ukazujem, že si človeka, s ktorým sa rozprávam vážim. магазин детской одежды homemagazin.com.ua/ фитнес зал киев http://goodportal.com.ua/ Rate this post Vzťahy komunikáciaposunsebareflexiaspokojnosť
Radostný život Musím a nemôžem Posted on February 25, 2020February 25, 2020 Premýšľam už nejakú dobu nad tým, ako používame v našom vyjadrovaní slová „musieť“ a „nemôcť“ a ako sa nimi sami manipulujeme, keď ich zaraďujeme do viet, kde sa tvária ako vyššia moc. Namiesto to, aby sme priznali vlastné rozhodnutie, dovolili si tak právo mať názor a vzali si moc nad sebou a svojím konaním k sebe,… Read More
Zdravý egoizmus Posted on August 6, 2016January 23, 2017 Pred pár dňami som prišla na to, že som sa ocitla zaseknutá v niekoľkých vzťahoch s ľuďmi, ktorým neustále dávam ďalšie a ďalšie šance (na priateľstvo, spoluprácu, tvorenie…). A že už ma tie vzťahy netešia. Že v niektorých prípadoch som tým ľuďom prestala dôverovať. Keď som sa snažila spätne prísť na momenty, odkedy to tak… Read More
Radostný život Naozaj dôležité Posted on June 25, 2018June 25, 2018 Minulý týždeň bol pre mňa veľmi pekný. Naplnený pocitom úspechu z dotiahnutia jednej náročnej aktivity a radosťou z príjemných a inšpirujúcich spoluprác, ktoré počas toho vznikli. Tešila som sa zo všetkých ľudí, s ktorými sme postupne posúvali otázky k odpovediam. Do tohto pocitu ma vo štvrtok ráno prekvapil smútok z uvedomenia, že mám okolo seba aj ľudí, ktorí… Read More