Ďakujem za tango

Mala som teraz pár náročných dní a nedokázala som sa na nič poriadne sústrediť, čo je v období, keď robím na projekte celkom komplikácia. Nevládala som ani len čítať, a to je čítanie môj obľúbený relax. Už som sa začala cítiť ako akváriová rybička (tá vraj udrží pozornosť maximálne 6 sekúnd). Môj vlastný mozog so mnou nechcel spolupracovať

Naozaj dôležité

Minulý týždeň bol pre mňa veľmi pekný. Naplnený pocitom úspechu z dotiahnutia jednej náročnej aktivity a radosťou z príjemných a inšpirujúcich spoluprác, ktoré počas toho vznikli. Tešila som sa zo všetkých ľudí, s ktorými sme postupne posúvali otázky k odpovediam. Do tohto pocitu ma vo štvrtok ráno prekvapil smútok z uvedomenia, že mám okolo seba aj ľudí, ktorí si vlastnú dôležitosť postavia na

Ako si budovať vlastnú spokojnosť

Ako sa cítite, keď ste spokojní? Spokojní sami v sebe, bez vonkajších podnetov. Ako často sa cítite spokojní? Je to tak často, ako sa vám to páči? Ako sa vtedy tvárite? Pravdepodobne je vaša tvár uvoľnená a možno sa aj trochu usmievate. Nie veľmi, spokojnosť je vo svojej podstate neutrálna, ukľudňujúca, v rovnováhe. Keď sme

O vzťahoch

Robila som minulý týždeň prednášku pre architektov. Téma sa týkala komunikácie. A pre mňa bolo najväčším zistením, že pre veľkú časť sály bolo trochu prekvapením počuť, že ako pre efektívnu komunikáciu, tak pre úspešný obchod sú kľúčové vzťah a dôvera. Vďaka tomu som si uvedomila, že my vlastne nie sme vychovávaní ani vzdelávaní v tom,

Byť milí k iným je dobré pre nás

Bola som včera nakúpiť v potravinách. Potrebovala som len dve veci, tak som si ani nebrala košík. Celkom rýchlo som našla, čo som potrebovala a šla som k pokladni. Predo mnou v rade stála pekne upravená pani s naloženým veľkým košíkom. Neponáhľala som sa, tak mi to nevadilo. Po chvíli sa pani otočila a keď videla, že mám svoj nákup v rukách,

Čo je naozaj dôležité

Mám teraz zvláštne obdobie, akoby sa hýbalo príliš veľa vecí naraz a ja som v tom celom bola úplne stratená. Vyústilo to do včerajšej depresie, ktorá sa dnes premenila na hnev. Na veľa vecí. A ľudí. A od rána sa ďalej stupňoval. Keď som bola nahnevaná do biela (to už som si medzitým prečítala, ako konštruktívne hnev zvládnuť

Keď sa tešíme a sme otvorení

Mala som v posledných dňoch 3 stretnutia, ktoré ma prekvapili. Veľmi príjemne a každé inak, aj keď nakoniec vlastne s podobným menovateľom. Prvé bolo s človekom, ktorého som nevidela asi 8 rokov. Keď sa pred pár mesiacmi ozval, či mu s niečím môžem pomôcť, prekvapilo a zároveň potešilo ma meno, ktoré telefón ukázal. Prvá vec, ktorá mi napadla bola, že je

Čomu venujeme pozornosť, tým sa stávame

Pristihla som sa pred pár dňami počas telefonátu s kamarátkou, že začínam byť rozčúlená, pretože počúvam štvrtýkrát rovnaké sťažovanie na niekoho iného. Hneď, ako som si to uvedomila, ukľudnila som sa, pretože ju mám rada. No zároveň som na rovinu priznala, že už neviem, ako inak mám vyjadriť svoj názor, že chcieť meniť iných ľudí a podmieňovať tým

Umenie púšťať

Chodím na úžasnú fyzioterapiu, pri a po každom stretnutí cítim, ako mi prospieva. Dokonca som poslušne začala každý deň aj doma robiť odporúčané ‚cvičenie‘. Všetko bolo skvelé, až kým neprišiel pokyn, aby som uvoľnila chodidlá, členky, lýtka a kolená. V stoji. Hlava hneď začala protestovať, že tým predsa stratím rovnováhu. Moja terapeutka ma upokojovala, že rovnováhu práve získam,

Ťah a tlak a spolupráca (alebo motivácia z inej strany)

Keď som sa včera rozprávala s kamarátom, ktorý je tanečník, prekvapilo ma konštatovanie, že ľudia si často neuvedomujú prednú a zadnú stranu nejakej časti tela. A že niekedy pomôže pohyb dopredu a dozadu a začnú to cítiť. To mi pripomenulo víkendovú diskusiu o kombinovaní cvikov pri tréningu, jeden ťah a druhý s opačným princípom, takže

Byť milý sa neodpúšťa?

Mám teraz pekné obdobie. Súvisí s ním aj to, akých ľudí stretávam a že robím veci, ktoré ma bavia a tešia. No asi aby bola zachovaná rovnováha, občas narazím na moment, kedy zostanem, povedzme, zmätená. Naposledy ma do údivu priviedla situácia, v ktorej som bola spokojná, usmiata a milá, čo bolo na druhej strane vnímané

Ľudia vôbec nie sú zlí, len ľudstvo je príšerné

Mala som pred pár dňami veľmi zaujímavú diskusiu o tom, ako môžem byť taká kritická voči ľudstvu, a zároveň robiť svoju prácu a všetky ďalšie veci, ktorým sa venujem. Tá otázka vlastne znela, prečo pomáham ľuďom, aby sa im darilo zlepšovať sa, ak neverím, že ľudstvo si zaslúži prežiť. (Áno, to s prežitím ľudstva si naozaj myslím.) Tak

Ak je to príjemné, tak v tom pokračuj

Keď som sa kedysi dávno učila meditovať, pozorovala som okolo seba celkom veľa nespokojných ľudí. Frustrovalo ich, že sa im nedarí dosiahnuť výsledok, o ktorý sa snažili a už konečne meditovať. Hoci som na cieľ orientovaná aj ja, vtedy som tú potrebu nemala – bola som na dovolenke, budhisti okolo boli milí, venovať pár dní učeniu

error: Content is protected