Čo je naozaj dôležité

Mám teraz zvláštne obdobie, akoby sa hýbalo príliš veľa vecí naraz a ja som v tom celom bola úplne stratená. Vyústilo to do včerajšej depresie, ktorá sa dnes premenila na hnev. Na veľa vecí. A ľudí. A od rána sa ďalej stupňoval. Keď som bola nahnevaná do biela (to už som si medzitým prečítala, ako konštruktívne hnev zvládnuť

Keď sa tešíme a sme otvorení

Mala som v posledných dňoch 3 stretnutia, ktoré ma prekvapili. Veľmi príjemne a každé inak, aj keď nakoniec vlastne s podobným menovateľom. Prvé bolo s človekom, ktorého som nevidela asi 8 rokov. Keď sa pred pár mesiacmi ozval, či mu s niečím môžem pomôcť, prekvapilo a zároveň potešilo ma meno, ktoré telefón ukázal. Prvá vec, ktorá mi napadla bola, že je

Čomu venujeme pozornosť, tým sa stávame

Pristihla som sa pred pár dňami počas telefonátu s kamarátkou, že začínam byť rozčúlená, pretože počúvam štvrtýkrát rovnaké sťažovanie na niekoho iného. Hneď, ako som si to uvedomila, ukľudnila som sa, pretože ju mám rada. No zároveň som na rovinu priznala, že už neviem, ako inak mám vyjadriť svoj názor, že chcieť meniť iných ľudí a podmieňovať tým

Umenie púšťať

Chodím na úžasnú fyzioterapiu, pri a po každom stretnutí cítim, ako mi prospieva. Dokonca som poslušne začala každý deň aj doma robiť odporúčané ‚cvičenie‘. Všetko bolo skvelé, až kým neprišiel pokyn, aby som uvoľnila chodidlá, členky, lýtka a kolená. V stoji. Hlava hneď začala protestovať, že tým predsa stratím rovnováhu. Moja terapeutka ma upokojovala, že rovnováhu práve získam,

Ťah a tlak a spolupráca (alebo motivácia z inej strany)

Keď som sa včera rozprávala s kamarátom, ktorý je tanečník, prekvapilo ma konštatovanie, že ľudia si často neuvedomujú prednú a zadnú stranu nejakej časti tela. A že niekedy pomôže pohyb dopredu a dozadu a začnú to cítiť. To mi pripomenulo víkendovú diskusiu o kombinovaní cvikov pri tréningu, jeden ťah a druhý s opačným princípom, takže

Byť milý sa neodpúšťa?

Mám teraz pekné obdobie. Súvisí s ním aj to, akých ľudí stretávam a že robím veci, ktoré ma bavia a tešia. No asi aby bola zachovaná rovnováha, občas narazím na moment, kedy zostanem, povedzme, zmätená. Naposledy ma do údivu priviedla situácia, v ktorej som bola spokojná, usmiata a milá, čo bolo na druhej strane vnímané

Ľudia vôbec nie sú zlí, len ľudstvo je príšerné

Mala som pred pár dňami veľmi zaujímavú diskusiu o tom, ako môžem byť taká kritická voči ľudstvu, a zároveň robiť svoju prácu a všetky ďalšie veci, ktorým sa venujem. Tá otázka vlastne znela, prečo pomáham ľuďom, aby sa im darilo zlepšovať sa, ak neverím, že ľudstvo si zaslúži prežiť. (Áno, to s prežitím ľudstva si naozaj myslím.) Tak

Ak je to príjemné, tak v tom pokračuj

Keď som sa kedysi dávno učila meditovať, pozorovala som okolo seba celkom veľa nespokojných ľudí. Frustrovalo ich, že sa im nedarí dosiahnuť výsledok, o ktorý sa snažili a už konečne meditovať. Hoci som na cieľ orientovaná aj ja, vtedy som tú potrebu nemala – bola som na dovolenke, budhisti okolo boli milí, venovať pár dní učeniu

Radosť si môžeme robiť len my sami (predVianočný nielen pre Matúša)

Stretla som pred pár dňami veľmi milého a trochu smutného mladého muža. Teda, najprv pôsobil smutne, potom trochu nahnevane a nakoniec z toho vyplynulo, že je vlastne nespokojný. Skoro so všetkým. Trochu mi pripomínal mňa pred pár rokmi, keď som mala pocit, že nič nefunguje poriadne a čo neurobím ja, to ani fungovať nebude… Tak som sa zamyslela nad

Prečo som sa rozhodla podporiť učiteľov

Kedysi dávno som si uvedomila, že mám v živote šťastie – príležitosti ku mne prichádzajú, keď som pripravená posunúť sa k niečomu ďalšiemu. Vtedy som sa rozhodla, že chcem aj vracať niečo naspäť, prispievať niekde, kde môžem pomôcť, alebo byť pridanou hodnotou. A tak som hľadala, čo bude užitočné aj pre iných. Našla som postupne pár oblastí, do ktorých

Sebestačnosť

Pripravujem sa na workshop o téme sebestačnosti počas sobotňajšieho Festivalu permakultúry v meste. Pritom som sa zamyslela, čo vlastne sebestačnosť znamená pre mňa. Zistila som, že je to veľmi zaujímavá, len trochu obsiahla téma. Začala som najprv z opačného konca – že sebestačnosť je opakom závislosti. Pocit nezávislosti je fajn, ale od čoho všetkého má zmysel byť nezávislý?

Stačí sa rozhodnúť

Sledovala som včera večer pána v pokladni, kým som čakala v rade na zaplatenie. Starostlivo presúval jednotlivé položky nákupu mladého muža predo mnou. Každú vzal, načítal kód a položil vedľa ostatných. Mladík si veci odkladal do batoha a evidentne mal systém od ťažkých po ľahké. Keď nablokovaný tovar zabral všetku plochu, kam ho pán v pokladni pre zákazníka ukladal, zastavil.

error: Content is protected