Načo sú nám zrkadlá

Do zrkadla sa pozeráme z rôznych dôvodov.

• Chceme si overiť, že je všetko v poriadku a môžeme vykročiť do sveta.
• Potrebujeme niečo na sebe upraviť, zdokonaliť, upratať.
• Užívame si pocit spokojnosti, lebo vidíme obraz, ktorý sa nám páči.
• Kontrolujeme, že sa nič nepokazilo, aby sme mohli pokračovať vo svojom dni.

S ohľadom na to, čo tam vidíme, môžeme sa rozhodnúť, čo urobíme.

• Nechať na sebe všetko, ako je.
• Alebo niečo poupraviť.
• Alebo skúsiť veľkú zmenu.
• Môžeme sa na seba usmiať.
• Môžeme sa na seba zamračiť.
• Môžeme byť myšlienkami inde a na obraz v zrkadle hneď zabudnúť.

Ak je zrkadlo krivé, niekedy si to hneď nevšimneme. Niekedy nám krivé zrkadlo zalichotí, niekedy nám ukáže zväčšené práve to, čo nechceme vidieť. Aj v krivom zrkadle môžeme vidieť, že máme špinu na pleci. Ak vieme, že je zrkadlo krivé, môžeme si v hlave obraz, ktorý nám ukazuje, skorigovať.

Čokoľvek tam vidíme, asi sa nebudeme pokúšať presvedčiť zrkadlo, aby ukázalo iný obraz. Ak je na ňom šmuha a je to naše zrkadlo doma, vyčistíme ho. Ak je to zrkadlo v práci a pozeráme sa doň každý deň, môžeme sa rozhodnúť, či ho budeme čistiť, alebo to necháme tak. Ak sme na to zrkadlo natrafili náhodou niekde v obchode, asi nám čistenie ani nenapadne.

Ľudia, ktorých stretávame a rôzne situácie, ktoré s nimi zažívame, sú ako zrkadlá.

Majú potenciál ukázať nám obraz o nás. Na rozdiel od tých sklenených, majú vlastné osobnosti, zámery, potreby, egá, životy, nálady. Niekedy, keď im na nás záleží, odrážajú čistý obraz. Niekedy, aj keď im na nás záleží, sa do odrazu od nich primiešajú ich vlastné prvky a potreby, alebo jednoducho aktuálny pocit, ktorý s nami nesúvisí. Niekedy sa ľudia správajú ako krivé zrkadlá. A niekedy o tom ani nevedia.

Do interakcií s ľuďmi môžeme ísť s vlastnými očakávaniami a zámermi. No mali by sme počítať s tým, že do výsledného obrazu sa premietne aj niečo ich. A je to tak v poriadku.

Dôležité je, čo a koľko si z toho vezmeme a čo s tým budeme robiť. To rozhodnutie je naše, čokoľvek nám v tej chvíli hovorí zrkadlo… Je fér svoje rozhodnutie vysvetliť, ak nám na človeku a vzťahu s ním záleží. Vtedy sa stávame zrkadlom pre toho druhého. A rozhodnutie, čo s tým urobí, patrí jemu… Rešpekt a sloboda.

A myšlienka na záver: keď ste v prírode, okolo vás sú len rastliny, stromy, vzduch, nebo, niekde voda a niekde zvieratká… a žiadne zrkadlo, sklenené ani ľudské… ako veľmi ste sami sebou?