Umenie púšťať Posted on June 14, 2017 Chodím na úžasnú fyzioterapiu, pri a po každom stretnutí cítim, ako mi prospieva. Dokonca som poslušne začala každý deň aj doma robiť odporúčané ‚cvičenie‘. Všetko bolo skvelé, až kým neprišiel pokyn, aby som uvoľnila chodidlá, členky, lýtka a kolená. V stoji. Hlava hneď začala protestovať, že tým predsa stratím rovnováhu. Moja terapeutka ma upokojovala, že rovnováhu práve získam, ak sa uvoľním, lebo to, čo mám zatiaľ, je skôr kŕčovitá zaťatosť. Tak som skúšala. A fungovalo to. O chvíľu som cítila, ako sa mi uvoľnil celý chrbát, krk aj ramená. (Chodím tam kvôli pokazenému ramenu a boľavému chrbátu.) V momente, ako som zacítila ten nový stav rovnováhy vďaka uvoľneniu mi došlo, že to bola snaha o istotu cez kontrolu. Presne, ako som to robila aj v živote. A že pružnosť a balans sú o niečom inom, že k nim kontrolu vôbec netreba. Lebo kontrolovanie vecí, okolností, ľudí, a situácií je namáhavé – potrebujeme sústrediť pozornosť na niečo, čo vlastne nedokážeme ovládať. Dáva nám to ilúziu pripravenosti, ale berie nám to pôžitok z uvoľnenosti. Keď sa sústredíme na to, aby sme dokázali najlepšie zareagovať, nemáme kapacitu užívať si jednoduché radosti z toho, že máme pekný deň, alebo že svieti slnko, alebo že úžasne prší. Od tohto uvedomenia to bol len krok k ďalšiemu. Nechať veci, situácie a ľudí byť jednoducho tým a kým sú, nesnažiť sa ich meniť a prispôsobovať našim očakávaniam. To je presne to, čo dá našim dňom slobodu a ľahkosť. A dávame tým slobodu aj sebe – môžeme byť autentickí a tešiť sa z vecí, ako prichádzajú. Áno, súčasťou tohto cvičenia je aj uvoľnenie strachu z toho, že nezareagujeme ‚správne‘, že nás potom ľudia nemusia mať radi, alebo že niečo nezvládneme. No keď sa nad tým zamyslíte, akú hodnotu má reagovať ‚správne‘, hoci to tak necítite? Akú dôveru máte vo vzťahy s ľuďmi, ktorí vás majú radi vďaka tomu, že na nich hráte niečo, o čom predpokladáte, že vám zabezpečí ich sympatie? Alebo čo sa vlastne stane, ak niečo nezvládnete? A ako sa vám páči druhá strana a možnosť, že ste sami sebou a užívate si to? Niekedy stačí pustiť našu vlastnú predstavu o sebe (upravenú podľa očakávaní okolia) a prestať sa snažiť napĺňať ju. A pohľadať, akí naozaj sme. 5/5 - (1 vote) Radostný život Šťastie
Chcenie meniť iných a naša vlastná ne/spokojnosť Posted on July 26, 2016January 23, 2017 Niekedy máme pocit, že náš život má zmysel, len ak v ňom máme iného človeka… alebo naopak, že našu náladu prudko ovplyvňuje neprítomnosť iného človeka… Niekedy si to vôbec neuvedomujeme, no keď sa zamyslíme nad tým, prečo sa cítime nespokojne, nahnevane, smutne alebo inak nekomfortne, prídeme na to, že niekto iný… Read More
Myslieť na seba nie je sebecké Posted on September 7, 2014January 23, 2017 V poslenom čase som niekoľkokrát počula od rôznych ľudí, že sú sebeckí. Áno, povedali to sami o sebe. A mňa prekvapilo, že ani o jednom z nich by som nič také nepovedala. Tak som sa pre istotu zamyslela, či ja samu seba považujem za sebeckého človeka… a záverom bolo konštatovanie,… Read More
Radostný život Čomu venujeme pozornosť, tým sa stávame Posted on June 19, 2017 Pristihla som sa pred pár dňami počas telefonátu s kamarátkou, že začínam byť rozčúlená, pretože počúvam štvrtýkrát rovnaké sťažovanie na niekoho iného. Hneď, ako som si to uvedomila, ukľudnila som sa, pretože ju mám rada. No zároveň som na rovinu priznala, že už neviem, ako inak mám vyjadriť svoj názor, že chcieť… Read More