Dostala som minulý týždeň na LI zdvorilú správu, ktorá mi v úvode lichotila (našťastie len trochu, aby ma to neodradilo od pokračovania v čítaní), potom prišla prosba a nakoniec vysvetlenie, prečo sa pýta.
Tá prosba znela: Ak by ste sa mohli vrátiť v čase čo by ste poradili svojmu mladšiemu ja?
(mimochodom, výborná koučovacia otázka 💡)
A ja som si uvedomila, že toto je niečo, na čo si chcem zobrať čas a naozaj sa zamyslieť, lebo mi to ponúklo možnosť nazrieť do svojho prežívania a preskúmať, čo mi na ceste k môjmu terajšiemu ja pomohlo.
Po 4 dňoch som si na tú otázku spomenula a vedela som, že už viem sformulovať odpoveď A že to je niečo, čo možno ponúkne zaujímavé premýšľanie autorovi otázky, no mne to práve zhmotnilo hlbokú vďačnosť za všetky situácie a ľudí, ktorí mi dali príležitosti, aby som sa začala naozaj počúvať.
Aby som spomalila a hľadala, kto som a kým chcem byť.
Aby som si uvedomila, že každé hľadanie odpovedí vonku, ma nakoniec vráti ku mne.
Rady môjmu mladšiemu ja, ktoré som v odpovedi napísala, ma odvtedy hrejú pri srdci:
– zameraj sa na rozvíjanie svojich talentov a priznanie slabých stránok,
– nájdi, čo ti robí radosť a dopraj si to,
– buduj vzťah so sebou, porozumenie svojmu prežívaniu, lebo to je predpoklad pre zdravé vzťahy s inými,
– skladaj si život, ktorý ťa nabíja a teší, práca je jeho súčasť, nie základ.
Možno ešte návod pre iných, ako si autenticky niečo pýtať od skúsenejších – pýtam sa na niečo, čo môže byť užitočné pre mňa a zároveň tým vytváram priestor pre pridanú hodnotu tomu druhému.