Za „pindám“ si dosaďte napríklad sťažovanie, vyčítanie, kritizovanie, ohováranie, vyhováranie… čokoľvek, kde verbalizujeme negatívny pohľad na okolie, alebo aj na seba.
Samostatnou kategóriou by tu mohla byť manipulácia – v mojom pohľade na svet sú všetky aktivity v predchádzajúcej vete rôznymi formami manipulácie, lebo nimi maniplujeme optiku na to, o čom hovoríme (v sebe, alebo v poslucháčoch). Ale to je iná téma.
Je to ľudské? Áno
Robíme to všetci? Viac alebo menej, v našej kultúre veľmi prirodzene áno.
Je to autentické? Nie J
Keď sa pozriete na malé deti, nepotrebujú to robiť. Pozerajú sa na svet aj na seba láskavo a so zvedavosťou. To je autentické, s čím sme sa všetci narodili.
Zmení sa to vzormi zvonku. Dostávame hodnotenia, výčitky, manipulujú nami, porovnávajú nás, alebo sme len v prítomnosti dospelých, ktorí trávia čas rozhovormi o iných dospelých, politike, firme, štáte.
A tak sa adaptujeme – lebo je to normálne a v detstve ľahko nasávame vonkajšie dianie ako normu, tak sa to robí, tak je to tak správne.
Alebo sa potrebujeme brániť, keď nás hodnotia za niečo, čo sme robili s radosťou.
Keď nás porovnávajú v niečom, čo nás nebaví, nechceme to robiť, alebo v tom nevidíme zmysel.
Keď nám vyčítajú, že nespĺňame (ich) očakávania.
Keď nás citovo vydierajú, aby sme šli sami proti sebe.
A tak sa to naučíme.
Prečo je čas to zmeniť?
Lebo tým nič nezískame, len prichádzame o energiu a čas. Nedáva nám to ani naozaj dobrý pocit.
Lebo keď to počúvame, buď nás to láka ľahkou cestou – pridať sa, alebo cítime vnútorný tlak – v tej situácii nám nie je dobre.
Lebo keď v tom zostávame, nemáme riešenia, len bezmocnosť a frustráciu.
A to všetko sa deje, lebo sa vzdávame vlastnej moci. Nad svojimi rozhodnutiami, nad svojou časťou vzťahov, v kotrých sme, aj nad svojím životom.
Odpoveďou je ownership.
Ak si tento symptóm u seba všimnete, zamyslite sa, ako vlastniť svoje rozhodnutia.
Vychádzať z hodnôt, ktoré vnútri v sebe cítime.
Rešpektovať jedinečnosť iných a nechať ich vlastniť ich rozhodnutia a životy. Aj za cenu, že sa naše cesty rozídu, ak to bude dlhodobé win-win. A možno sa naše cesty zase zídu, keď sa na každej strane o seba postaráme a dozrieme.
Možno vám pomôže ujasniť si, v akých všetkých rolách na seba beriete zodpovednosti a prísť na to, ktoré vás vyživujú a ktoré vám berú energiu. Začať to „upratovať“, s rešpektom a láskavosťou, ale s jasným cieľom, aby výsledok vyživoval vás aj ostatných. Aby ste mohli svoje role naozaj vlastniť a prijímať zodpovedné rozhodnutia, lebo vás to baví a dáva vám to zmysel.
Začať musíme od seba. Svojho prežívania, svojich hodnôt. Napríklad návratom k svojmu detskému Ja, keď sme ešte verili, boli zvedaví a nedočkaví, ako môžeme tento svet posúvať k lepšiemu pre všetkých.
A možno to znie idealisticky, no (aspoň nateraz) nemám inú odpoveď a zároveň si zažívam, aké hodnotné a naozajstné je, keď to robím. A koľko odpovedí pre môj vnútorný mier vďaka tomu dostávam.