V jednoduchosti ja krása (a porozumenie) Posted on August 11, 2014September 1, 2014 Stalo sa mi v poslednej dobe niekoľkokrát, že som nerozumela tomu, čo mi niekto hovorí. Ono je to v pohode, ak je to oznamovacia veta a môžem len prikývnuť a nevyjadrovať sa, alebo pokračovať v ďalšej myšlienke. Ak je ale nezrozumiteľná otázka, zamýšľam sa nad tým, kde je chyba – rozprávame sa o téme, v ktorej mám nedostatočné vedomosti, alebo sa môj partner v komunikácii nejasne pýta, prípadne sa deje niečo iné? Začala som si teda tento „fenomén“ všímať viac. A zisťujem, že sa tiež dokážem vyjadrovať a pýtať ťažkopádne a nejasne, väčšinou neúmyselne. Zatiaľ mi z pozorovaní vychádza, že sme málo zrozumiteľní, keď používame cudzie slová, odborné výrazy, odvolávame sa na vedecké štúdie a ich detaily, jednoducho chceme (vedome alebo nevedome) pôsobiť múdro (v horšom prípade nadradene), začneme hovoriť skôr, ako máme ujasnené, čo chceme povedať a rozvíjame myšlienku ďalej, hoci partner v diskusii nemá šancu vedieť, čo sa nám odohráva v hlave a kam smerujeme, nehovoríme otvorene, zatajujeme detaily alebo „mlžíme“ informácie, o ktorých nechceme hovoriť, ale uvedomili sme si to neskoro, prípadne sme dostali otázku, na ktorú nechceme odpovedať, ale nepovedať nič nie je podľa nás z akéhokoľvek dôvodu prípustné. Moja vzorka nebola rozsiahla, takže predpokladám, že existujú ešte ďalšie situácie, v ktorých nastáva podobný efekt. Bez ohľadu na dôvod nezrozumiteľnej otázky je ale podstatný výsledok – ten, kto má na otázku odpovedať nám v lepšom prípade povie, že nerozumie a my sa pýtame znovu. V horšom prípade sa cíti zmätene, hllúpo, nepríjemne… a my sa o tom možno ani nedozvieme. Pre mňa osobne je príjemná diskusia, ktorá niekam smeruje, prirodzene plynie, lebo sa rozprávame o veciach, o ktorých sa rozprávať chceme, téma je zaujímavá, prínosná, zábavná. Benefitom je, ak je zábaný a príjemný aj človek, s ktorým sa rozprávam. V takejto situácii je asi najlepšie pomenovávať veci tak, ako sú, nehrať sa na krajšiu, ako som, neohurovať a neoblbovať. Jednoducho držať svoju komunikáciu jednoduchú, otvorenú a zrozumiteľnú. A ak predsa len narazíme na niečo, o čom nechcem hovoriť, tak to priznať. Pre mňa je aj toto jedna z vecí, ktorými ukazujem, že si človeka, s ktorým sa rozprávam vážim. магазин детской одежды homemagazin.com.ua/ фитнес зал киев http://goodportal.com.ua/ Rate this post Vzťahy komunikáciaposunsebareflexiaspokojnosť
Nebojuj, buduj Posted on August 11, 2014January 23, 2017 Už pár dní premýšľam nad prístupom, podľa ktorého bojovať s tým, čo nefunguje nemá zmysel. Všeobecne bojovať podľa mňa nemá pridanú hodnotu, jediné, čo si pritom môžem ja osobne uvedomiť je, koľko energie viem dať do vecí, na ktorých mi záleží. Ale nakoniec je to väčšinou stratená energia. Dokonca si myslím,… Read More
Radostný život Čomu venujeme pozornosť, tým sa stávame Posted on June 19, 2017 Pristihla som sa pred pár dňami počas telefonátu s kamarátkou, že začínam byť rozčúlená, pretože počúvam štvrtýkrát rovnaké sťažovanie na niekoho iného. Hneď, ako som si to uvedomila, ukľudnila som sa, pretože ju mám rada. No zároveň som na rovinu priznala, že už neviem, ako inak mám vyjadriť svoj názor, že chcieť… Read More
Koučing Aký príbeh o sebe hovoríš… Posted on June 7, 2023July 11, 2023 Niekedy o sebe rozprávame staré príbehy, aj keď už nám neslúžia a my vieme, že potrebujeme vykročiť z vlastného tieňa. Nekedy rozprávame staré príbehy, aj keď sme sa už začali meniť a nie sme rovnakými ľuďmi, ktorí tie príbehy zažívali a ktorých tie situácie formovali. Ak sme si ešte neuvedomili, čo všetko sa v nás… Read More