Sloboda…

Čo znamená sloboda? Cez čo si ju uvedomujeme? A čo bude iné, ak budeme slobodnejší?

Častokrát sa na slobodu pozeráme v spojitosti s inými ľuďmi – máme pocit, že nie sme dostatočne slobodní, lebo nás tí iní obmedzujú, alebo po nás chcú veci, ktoré my robiť nechceme. Sloboda potom vychádza ako stav, keď budeme robiť to, čo chceme, a tiež kedy chceme, a nikto nám do toho nebude môcť hovoriť. A vyargumentujeme si to celkom ľahko tým, že sme sa celý život prispôsobovali iným, tak teraz je trocha egoizmu na mieste.

A nastane obdobie, v ktorom si užívame všetko, na čo máme chuť, robíme veci, ktoré nám predtým tí okolo nás neumožňovali… alebo sme si ich zakazovali sami, lebo sa to našim blízkym nebude páčiť. A v určitom momente, väčšinou niekedy nadránom, si uvedomíme, že tá sloboda nie je až taká sladká, že nám v tomto novom nastavení niečo chýba a spokojnosť, ktorú sme si predstavovali, tam absentuje tiež.

Smiling dogKeď začneme premýšľať a porovnávať predstavy a realitu, väčšinou prídeme na to, že naše prispôsobovanie v minulosti, ktoré sme tak neznášali, bolo našou voľbou. Že sme to robili, lebo nám na ľuďoch, ktorých sme mali blízko, záležalo. A že pocit nespokojnosti, že to robíme kvôli niekomu inému, bol silnejší a prekryl pocit uspokojenia z toho, že pre toho niekoho iného môžeme niečo urobiť.

Celé sa to deje z rôznych dôvodov – niekedy nám prekáža spôsob, ktorým s nami ľudia z nášho okolia hovoria, niekedy je to predmet, ktorí chcú a niekedy je to len nuda, ktorá v nás vyvolá potrebu meniť to, čo je statické už dlho a hľadať namiesto nej vzrušenie…

Tak čo je teda tá sloboda? Stále viac si myslím, že je to vedomé rozhodnutie robiť veci, ktoré mi prinášajú uspokojenie a radosť. A že to majú byť veci, ktoré ma tešia počas toho, ako ich robím, tak aj potom, pri spomienke na ne, aj pri pohľade na ich výsledok… No podstatnými prvkami sú prijatie a rešpekt.

Prijatie seba so všetkým, čo je mojou súčasťou, vrátane slabých stránok, strachov a negatívnych vlastností. Lebo potom môžeme prijať aj iných takých, akí sú a hľadať spoločne to, kedy to medzi nami funguje.

Rešpekt prináša vyššiu mieru akceptácie – ak dokážeme rešpektovať inakosť ľudí v našom okolí, ľahšie sa nám prijíma, že nemusíme mať vo všetkom rovnaký názor. Dokonca nemusíme ani presviedčať ostatných, jednoducho si všetci povieme, že je v poriadku, ak si ostatní myslia svoje. V dôležitých veciach a témach vďaka rešpektu ľahšie hľadáme spôsob komunikácie, ktorý nám prinesie dohodu. A tou najlepšou časťou je vo výsledku fakt, že tí iní ľudia v našom okolí, ak nám na nich záleží, nás svojou inakosťou dokážu inšpirovať.

Sloboda je potom stav, kedy si uvedomujeme, čo chceme, čo je pre nás dôležité a prečo a dokážeme robiť to, čo nás teší tak, že to teší aj ľudí v našom okolí. A ak oni rovnako slobodne pristupujú k sebe a tešia sa z vecí vo svojich životoch, prináša nám to blízkosť a pocit, že inak už by sme to ani nechceli.

Ako sa vám tento článok páči?

You may also like...

error: Content is protected