Relativita pravdy

Mám v ostatných dňoch za sebou pár diskusií, ktoré ma viedli k zamysleniu, či je pre mňa dôležité presviedčať iných ľudí o svojej pravde, ak sami neprejavia záujem rozumieť jej. A (pre mňa prekvapivým) záverom je fakt, že (už) sa mi nechce presviedčať. Dokonca niekedy ani vysvetľovať, keď druhá strana položí otázku a ja neverím, že je úprimná. V mojom svete je to celkom veľká zmena, Hanumanbývala som presvedčená, že ak môže môj pohľad niekoho posunúť, musím mu ho povedať. No je pravda, že niekedy som bola len slepá a presvedčená, že môj názor je lepší ako iné.

Dostala som tiež pár spätných väzieb, pri ktorých som sa pýtala sama seba, čo pre mňa vlastne znemaná, ak mi niekto začne hovoriť, aká som, ale ja mám pocit, že si tým dokazuje, že je lepší. Áno, mám názor, že kritika bez záujmu o pohľad z druhej strany je presadzovaním seba ako kvalitnejšieho, hodnotnejšieho… (čokoľvek ďalšie). Tak sa vždy zamyslím, čo pre mňa znamená daný človek. Či mi ten obsah, ktorý práve zaznel dáva priestor na premýšľanie nad mojím zlepšovaním. A zariadim sa. A nevysvetľujem…

Naučila som sa, že vždy existujú minimálne tri verzie pravdy – moja, druhej strany a tá ozajstná. A je úplne jedno, ako sú od seba ďaleko, dôležité je, či si tento fakt uvedomujú obaja / všetci zúžastnení. Pretože len ak pripúšťame, že iní ľudia majú nárok na iný názor, dokážeme k nim a ich názorom pristupovať s porozumením. Nemusíme rozumieť ich dôvodom na iný pohľad, len im nechať priestor. A presviedčať zrazu nedáva zmysel, lebo k sebe môžeme byť milí aj keď sme sa práve nezhodli.

Ako sa vám tento článok páči?

You may also like...

2 Responses

  1. °KAROL says:

    Rád by som spoznal viac o pravde,pretože,či už média,alebo internet nás kŕmia a chrlia so seba klamstvo trochu relatívneho???

    • Miriam says:

      Este stále vás to zaujíma 😉 ?
      Pravda existuje a dá sa nájsť ak je človek pokorny …

      Čo je pravda? TÚTO otázku so skepticizmom položil Ježišovi rímsky miestodržiteľ Pontský Pilát. V skutočnosti ho nezaujímala odpoveď a Ježiš mu ani nijakú nedal. Pilát možno považoval pravdu za príliš ťažko definovateľnú, aby sa dala pochopiť. — Ján 18:38.

      Takýto pohŕdavý postoj voči pravde dnes prejavujú mnohí vrátane pedagógov, politikov i náboženských vodcov. Sú toho názoru, že pravda — zvlášť pravda týkajúca sa morálky a duchovných vecí — nie je absolútna, ale relatívna a stále sa mení. To vedie k predstave, že ľudia si môžu sami určovať, čo je správne a čo nesprávne. (Izaiáš 5:20, 21) Takýto postoj tiež ľuďom umožňuje zavrhnúť hodnoty a morálne normy predošlých generácií ako niečo zastarané.

      Je zaujímavé všimnúť si výrok, ktorý viedol k Pilátovej otázke. Ježiš mu predtým povedal: „Preto som sa narodil a preto som prišiel do sveta, aby som svedčil o pravde.“ (Ján 18:37) Pre Ježiša pravda nebola ničím nejasným a nepochopiteľným. Svojim učeníkom sľúbil: „Spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ — Ján 8:32.

      Kde možno nájsť takúto pravdu? Pri jednej príležitosti Ježiš v modlitbe k Bohu povedal: „Tvoje slovo je pravda.“ (Ján 17:17) Biblia, napísaná pod Božou inšpiráciou, odhaľuje pravdu, ktorá poskytuje tak spoľahlivé vedenie, ako aj zaručenú nádej do budúcnosti — nádej na večný život. — 2. Timotejovi 3:15–17.

      Pilát ľahostajne odmietol príležitosť spoznať túto pravdu. A čo urobíte vy? Ak chcete vedieť, čo je „pravda“, ktorú vyučoval Ježiš, opýtajte sa na to Jehovových svedkov, ktorí sa s vami o túto pravdu radi podelia.

Zdieľania
error: Content is protected