Čo si myslia iní…

Hnevá sa na mňa kamarátka, pretože som povedala niečo, čo mimo pôvodného kontextu vyznelo zle. Pár dní ma to trápilo, pretože ju mám rada a necítim sa vinná z toho, že sa k nej dostala neúplná informácia. A tak som premýšľala, čo s tým urobiť, keďže rozprávať sa nechce.

Potom som si uvedomila, že to, čo si chceme myslieť a ako sa na základe toho rozhodujeme, si volíme každý sám. A že ak sa chceme hnevať, je jedno, čo ten druhý človek urobí, povie, alebo ukáže. A s týmto záverom sa mi uľavilo.

Prestávam sa zamýšľať, nielen v tejto situácii, ale všeobecne nad tým, čo si myslia iní ľudia.

Pretože čokoľvek je možné vnímať minimálne dvomi spôsobmi (známa minca, ktorá má dve strany). A každý z nás má plné právo na vlastné voľby. A tiež na zmenu názoru, keď sa zmenia okolnosti, nálada, uhol pohľadu… alebo čokoľvek iné.

A ešte jedno poučenie z toho pre seba mám – pre môj pokoj v duši je lepšie pristupovať k ľuďom a situáciám bez predsudkov a očakávaní a radšej voliť „prezumpciu neviny“ 🙂

Ak totiž za všetkým hľadáme niečo negatívne, otrávime tým vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí, aj vlastné dni a myšlienky. Ak to niekto okolo nás naozaj myslí negatívne, skôr alebo neskôr sa to jasne ukáže. A my sa môžeme rozhodnúť, čo s tým chceme urobiť. Pozitívne je, že potom určite nebudeme mať dôvod na výčitky, že sme zbytočne niečo vnímali horšie, ako to naozaj bolo.

Ako sa vám tento článok páči?

You may also like...

Zdieľania
error: Content is protected