Minulý týždeň bol pre mňa veľmi pekný. Naplnený pocitom úspechu z dotiahnutia jednej náročnej aktivity a radosťou z príjemných a inšpirujúcich spoluprác, ktoré počas toho vznikli. Tešila som sa zo všetkých ľudí, s ktorými sme postupne posúvali otázky k odpovediam. Do tohto pocitu ma vo štvrtok ráno prekvapil smútok z uvedomenia, že mám okolo seba aj ľudí, ktorí si vlastnú dôležitosť postavia na
Robila som minulý týždeň prednášku pre architektov. Téma sa týkala komunikácie. A pre mňa bolo najväčším zistením, že pre veľkú časť sály bolo trochu prekvapením počuť, že ako pre efektívnu komunikáciu, tak pre úspešný obchod sú kľúčové vzťah a dôvera. Vďaka tomu som si uvedomila, že my vlastne nie sme vychovávaní ani vzdelávaní v tom,
Mám teraz zvláštne obdobie, akoby sa hýbalo príliš veľa vecí naraz a ja som v tom celom bola úplne stratená. Vyústilo to do včerajšej depresie, ktorá sa dnes premenila na hnev. Na veľa vecí. A ľudí. A od rána sa ďalej stupňoval. Keď som bola nahnevaná do biela (to už som si medzitým prečítala, ako konštruktívne hnev zvládnuť
Pristihla som sa pred pár dňami počas telefonátu s kamarátkou, že začínam byť rozčúlená, pretože počúvam štvrtýkrát rovnaké sťažovanie na niekoho iného. Hneď, ako som si to uvedomila, ukľudnila som sa, pretože ju mám rada. No zároveň som na rovinu priznala, že už neviem, ako inak mám vyjadriť svoj názor, že chcieť meniť iných ľudí a podmieňovať tým
Keď som sa včera rozprávala s kamarátom, ktorý je tanečník, prekvapilo ma konštatovanie, že ľudia si často neuvedomujú prednú a zadnú stranu nejakej časti tela. A že niekedy pomôže pohyb dopredu a dozadu a začnú to cítiť. To mi pripomenulo víkendovú diskusiu o kombinovaní cvikov pri tréningu, jeden ťah a druhý s opačným princípom, takže
Mám teraz pekné obdobie. Súvisí s ním aj to, akých ľudí stretávam a že robím veci, ktoré ma bavia a tešia. No asi aby bola zachovaná rovnováha, občas narazím na moment, kedy zostanem, povedzme, zmätená. Naposledy ma do údivu priviedla situácia, v ktorej som bola spokojná, usmiata a milá, čo bolo na druhej strane vnímané
Stretla som pred pár dňami veľmi milého a trochu smutného mladého muža. Teda, najprv pôsobil smutne, potom trochu nahnevane a nakoniec z toho vyplynulo, že je vlastne nespokojný. Skoro so všetkým. Trochu mi pripomínal mňa pred pár rokmi, keď som mala pocit, že nič nefunguje poriadne a čo neurobím ja, to ani fungovať nebude… Tak som sa zamyslela nad
Hnevá sa na mňa kamarátka, pretože som povedala niečo, čo mimo pôvodného kontextu vyznelo zle. Pár dní ma to trápilo, pretože ju mám rada a necítim sa vinná z toho, že sa k nej dostala neúplná informácia. A tak som premýšľala, čo s tým urobiť, keďže rozprávať sa nechce. Potom som si uvedomila, že to, čo si chceme myslieť a ako
Pred pár dňami som prišla na to, že som sa ocitla zaseknutá v niekoľkých vzťahoch s ľuďmi, ktorým neustále dávam ďalšie a ďalšie šance (na priateľstvo, spoluprácu, tvorenie…). A že už ma tie vzťahy netešia. Že v niektorých prípadoch som tým ľuďom prestala dôverovať. Keď som sa snažila spätne prísť na momenty, odkedy to tak mám, s prekvapením som zistila, že v jednom
Niekedy máme pocit, že náš život má zmysel, len ak v ňom máme iného človeka… alebo naopak, že našu náladu prudko ovplyvňuje neprítomnosť iného človeka… Niekedy si to vôbec neuvedomujeme, no keď sa zamyslíme nad tým, prečo sa cítime nespokojne, nahnevane, smutne alebo inak nekomfortne, prídeme na to, že niekto iný ne/robí niečo, čím nám spôsobuje
V našich životoch to tak máme, že všetko má svoj začiatok a koniec. Okrem geometrických tvarov, ale chodiť do kruhu (ani do štvorca) sa zatiaľ, aspoň pokiaľ viem, nikomu celý život nepodarilo… Posúvať sa, ideálne dopredu, je prirodzeným pohybom, ktorý zabezpečuje vývoj a prináša nové možnosti, nové uhly pohľadu a rast… Tak je to aj so vzťahmi – či
Čo znamená sloboda? Cez čo si ju uvedomujeme? A čo bude iné, ak budeme slobodnejší? Častokrát sa na slobodu pozeráme v spojitosti s inými ľuďmi – máme pocit, že nie sme dostatočne slobodní, lebo nás tí iní obmedzujú, alebo po nás chcú veci, ktoré my robiť nechceme. Sloboda potom vychádza ako stav, keď budeme robiť to, čo chceme,
Mám veľmi rada pocit, keď sa venujem veciam, ktoré ma napĺňajú. A zdá sa mi, že čím som staršia, tým viac ma vnútorne teší vytvárať a investovať energiu do niečoho, čomu verím a pri čom zabúdam na plynutie času… keď som pohltená tým, čo sa deje, interakciami a tvorením, priebežnými výsledkami a diskusiami… Takýto čas
Stačí sa rozhodnúť
Sledovala som včera večer pána v pokladni, kým som čakala v rade na zaplatenie. Starostlivo presúval jednotlivé položky nákupu mladého muža predo mnou. Každú vzal, načítal kód a položil vedľa ostatných. Mladík si veci odkladal do batoha a evidentne mal systém od ťažkých po ľahké. Keď nablokovaný tovar zabral všetku plochu, kam ho pán v pokladni pre zákazníka ukladal, zastavil.
READ MORE