Naozaj dôležité

Minulý týždeň bol pre mňa veľmi pekný. Naplnený pocitom úspechu z dotiahnutia jednej náročnej aktivity a radosťou z príjemných a inšpirujúcich spoluprác, ktoré počas toho vznikli. Tešila som sa zo všetkých ľudí, s ktorými sme postupne posúvali otázky k odpovediam. Do tohto pocitu ma vo štvrtok ráno prekvapil smútok z uvedomenia, že mám okolo seba aj ľudí, ktorí si vlastnú dôležitosť postavia na

Umenie púšťať

Chodím na úžasnú fyzioterapiu, pri a po každom stretnutí cítim, ako mi prospieva. Dokonca som poslušne začala každý deň aj doma robiť odporúčané ‚cvičenie‘. Všetko bolo skvelé, až kým neprišiel pokyn, aby som uvoľnila chodidlá, členky, lýtka a kolená. V stoji. Hlava hneď začala protestovať, že tým predsa stratím rovnováhu. Moja terapeutka ma upokojovala, že rovnováhu práve získam,

Ak je to príjemné, tak v tom pokračuj

Keď som sa kedysi dávno učila meditovať, pozorovala som okolo seba celkom veľa nespokojných ľudí. Frustrovalo ich, že sa im nedarí dosiahnuť výsledok, o ktorý sa snažili a už konečne meditovať. Hoci som na cieľ orientovaná aj ja, vtedy som tú potrebu nemala – bola som na dovolenke, budhisti okolo boli milí, venovať pár dní učeniu

Radosť si môžeme robiť len my sami (predVianočný nielen pre Matúša)

Stretla som pred pár dňami veľmi milého a trochu smutného mladého muža. Teda, najprv pôsobil smutne, potom trochu nahnevane a nakoniec z toho vyplynulo, že je vlastne nespokojný. Skoro so všetkým. Trochu mi pripomínal mňa pred pár rokmi, keď som mala pocit, že nič nefunguje poriadne a čo neurobím ja, to ani fungovať nebude… Tak som sa zamyslela nad

Stačí sa rozhodnúť

Sledovala som včera večer pána v pokladni, kým som čakala v rade na zaplatenie. Starostlivo presúval jednotlivé položky nákupu mladého muža predo mnou. Každú vzal, načítal kód a položil vedľa ostatných. Mladík si veci odkladal do batoha a evidentne mal systém od ťažkých po ľahké. Keď nablokovaný tovar zabral všetku plochu, kam ho pán v pokladni pre zákazníka ukladal, zastavil.

Radostné žitie alebo Angažovanosť vo vlastnom živote

Dostala som nedávno pri diskusii o angažovanosti otázku, akí zamestnanci sú vlastne tí angažovaní. Tak som vysvetľovala, že potenciál byť angažovaní máme všetci. Rozdiel je, že na to, aby sme angažovaní začali byť, potrebuje každý z nás iné veci. A že to, či zamestnanec bude chcieť aktívne prispievať k rozvíjaniu firmy zvnútra, majú v rukách všetci tí, ktorí s ním od

Šťastný život

Pred pár rokmi som pomerne intenzívne riešila otázku, či existuje reálna možnosť žiť v našej kultúre a v tomto tisícročí naozaj šťastný život. Diskutovala som to vtedy s množstvom ľudí, zisťovala som, nakoľko žijú šťastne vlastné životy a ako to šťastie definujú. Pretože ja som si za seba uvedomovala, že od šťastia asi očakávam intenzívnejší pozitívny zážitok, ako som dovtedy

Zdravý egoizmus

Pred pár dňami som prišla na to, že som sa ocitla zaseknutá v niekoľkých vzťahoch s ľuďmi, ktorým neustále dávam ďalšie a ďalšie šance (na priateľstvo, spoluprácu, tvorenie…). A že už ma tie vzťahy netešia. Že v niektorých prípadoch som tým ľuďom prestala dôverovať. Keď som sa snažila spätne prísť na momenty, odkedy to tak mám, s prekvapením som zistila, že v jednom

Úspech a istota?

Prežívam obdobie, v ktorom si intenzívne uvedomujem, ako veľmi mi záleží, alebo minimálne záležalo, na tom, ako ma vnímajú iní ľudia. Či som dosť dobrá, prijateľná, úspešná… či ma iní majú radi. A že som kvôli tomu bola dlho ochotná stresovať sa, trápiť sa vecami, ktoré som nemohla vôbec kontrolovať a ako veľmi som si tým znepríjemňovala život namiesto

Chcenie meniť iných a naša vlastná ne/spokojnosť

Niekedy máme pocit, že náš život má zmysel, len ak v ňom máme iného človeka… alebo naopak, že našu náladu prudko ovplyvňuje neprítomnosť iného človeka… Niekedy si to vôbec neuvedomujeme, no keď sa zamyslíme nad tým, prečo sa cítime nespokojne, nahnevane, smutne alebo inak nekomfortne, prídeme na to, že niekto iný ne/robí niečo, čím nám spôsobuje

Život je zážitok

Milujem leto… vždy som ho milovala… No veľkú časť svojho života som si druhú polovicu leta kazila tým, že som premýšľala o jeho blížiacom sa konci a namiesto užívania slnka som cítila ľútosť, že už to nebude trvať dlho. Možno to bola detská nechuť zo školy, možno to spôsobil ten kontrast medzi krásnym, pozitívnym letom a pochmúrnou jeseňou… Nikdy som

error: Content is protected